Prehľad

Očakáva sa, že na hospodársky rast eurozóny bude nepriaznivo vplývať pretrvávajúca vysoká geopolitická a politická neistota, ktorá spomalí predpokladané oživenie. Tento vývoj nadväzuje na mierne slabší než očakávaný hospodársky rast na konci roka 2024. Neistota spojená s domácou aj obchodnou politikou je vysoká. Hoci základný scenár vývoja zohľadňuje len vplyv nových ciel na obchodnú výmenu medzi Spojenými štátmi a Čínou, predpokladá sa, že negatívne účinky neistoty v súvislosti s možnosťou ďalších zmien svetových obchodných politík, najmä vo vzťahu k Európskej únii, budú mať nepriaznivý vplyv na vývoz a investičnú aktivitu eurozóny. To má v spojení s pretrvávajúcimi problémami v oblasti konkurencieschopnosti viesť k ďalšiemu poklesu podielu eurozóny na vývoznom trhu. Napriek týmto nepriaznivým vplyvom pretrvávajú podmienky na ďalšie zrýchlenie rastu HDP eurozóny počas sledovaného obdobia. K oživeniu, v ktorom rast v rozhodujúcej miere naďalej podporuje spotreba, by mali prispievať rastúce reálne mzdy a zamestnanosť v kontexte silného, aj keď ochladzujúceho sa trhu práce. Domáci dopyt by malo podporiť aj uvoľňovanie podmienok financovania, ako vyplýva z trhových očakávaní budúceho vývoja úrokových mier. Trh práce by mal zostať stabilný, pričom miera nezamestnanosti by mala v roku 2025 dosahovať v priemere 6,3 % a v roku 2027 by mala mierne klesnúť na 6,2 %. Vzhľadom na ústup niektorých cyklických faktorov, ktoré v poslednom období znižovali produktivitu, sa v priebehu sledovaného obdobia očakáva jej zvýšenie, hoci štrukturálne problémy pretrvávajú. Celkovo sa očakáva, že priemerný ročný rast reálneho HDP v roku 2025 dosiahne 0,9 % a následne stúpne na 1,2 % v roku 2026 a 1,3 % v roku 2027. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov Eurosystému z decembra 2024 bol výhľad rastu HDP na roky 2025 aj 2026 upravený nadol o 0,2 percentuálneho bodu, na rok 2027 však zostáva nezmenený. Slabší výhľad je spôsobený najmä úpravou vývozu a v menšej miere investícií smerom nadol v dôsledku výraznejšieho než pôvodne odhadovaného vplyvu neistoty, ako aj v dôsledku očakávaní, že problémy v oblasti konkurencieschopnosti budú pravdepodobne pretrvávať dlhšie, než sa predpokladalo.^[1]

Celková inflácia HICP sa v posledných mesiacoch zvýšila, ale podľa projekcií sa v priebehu roka 2025 nepatrne zmierni. Následne sa má znižovať a od prvého štvrťroka 2026 sa má pohybovať v blízkosti inflačného cieľa ECB na úrovni 2,0 %. Očakáva sa, že kladné bázické efekty v energetickej zložke a vyššia inflácia cien potravín budú na začiatku sledovaného obdobia vo všeobecnosti kompenzovať tlmiace účinky poklesu inflácie HICP bez energií a potravín (HICPX). Nárast cien energetických komodít na prelome rokov sa prenesie do ročnej miery zmeny cien energií v roku 2025. Hoci sa predpokladá, že ceny ropy a plynu budú v súlade s cenami futures klesať, inflácia cien energií bude počas celého sledovaného obdobia pravdepodobne naďalej zaznamenávať kladné miery rastu, aj keď pod historickým priemerom. V roku 2027 by infláciu cien energií malo tlačiť nahor zavedenie nových klimatických opatrení. Inflácia cien potravín by mala podľa projekcií do polovice roka 2025 rásť, najmä v dôsledku nedávneho výrazného zvýšenia cien potravinových komodít, a následne klesnúť na priemernú úroveň 2,2 % v roku 2027. Očakáva sa, že inflácia HICPX začne od začiatku roka 2025 klesať, odrážajúc odznievanie účinkov oneskoreného preceňovania, ústup mzdových tlakov a pokračujúce premietanie vplyvu predchádzajúceho sprísňovania menovej politiky do spotrebiteľských cien. Pokles inflácie HICPX by mal byť spôsobený najmä znižovaním inflácie cien služieb, ktorá bola doteraz relatívne neústupná. Celkovo by sa mala inflácia HICPX zmierniť z 2,2 % v roku 2025 na 1,9 % v roku 2027. Rast miezd, ktorý v súčasnosti zostáva na zvýšenej úrovni, by mal vzhľadom na ústup tlakov inflačnej kompenzácie naďalej pokračovať v klesajúcom trende, čo by spolu s očakávaným oživením rastu produktivity malo viesť k výrazne pomalšiemu rastu jednotkových nákladov práce. V dôsledku toho by sa domáce cenové tlaky mali podľa projekcií aj naďalej zmierňovať a počas sledovaného obdobia by malo dôjsť k oživeniu ziskových marží. Vonkajšie cenové tlaky, ktoré sa odrážajú v dovozných cenách, by mali za predpokladu nezmenených politík obchodných ciel EÚ zostať mierne. V porovnaní s projekciami z decembra 2024 bol výhľad celkovej inflácie HICP na rok 2025 upravený nahor o 0,2 percentuálneho bodu v dôsledku vyšších predpokladaných cien energetických komodít a znehodnotenia eura, zatiaľ čo na rok 2027 bol upravený mierne nadol v dôsledku o niečo slabšieho výhľadu energetickej zložky na konci sledovaného obdobia.

Vyhlásenia o obchodnej a rozpočtovej politike po finalizácii týchto projekcií viedli k zvýšeniu neistoty spojenej s výhľadom vývoja hospodárskeho rastu a inflácie v eurozóne.