Toto znenie konvergenčnej správy neobsahuje všetky kapitoly. Úplné znenie správy je dostupné v anglickom jazyku na internetovej stránke ECB.

1 Úvod

Euro bolo zavedené už v dvadsiatich z 27 členských štátov EÚ. V tejto správe sa skúma šesť zo siedmich členských štátov, ktoré ešte neprijali jednotnú menu, konkrétne Bulharsko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Švédsko. Vzhľadom na to, že tieto krajiny sú na základe Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“) zaviazané prijať euro, musia sa usilovať splniť všetky konvergenčné kritériá.^[1] Siedmy členský štát, Dánsko, oznámil v roku 1992 Rade Európskej únie (Rada EÚ) svoje rozhodnutie nezapojiť sa do tretej fázy hospodárskej a menovej únie (HMÚ).^[2] To znamená, že konvergenčné správy za Dánsko sa poskytujú len na jeho žiadosť. Keďže takáto žiadosť nebola predložená, táto správa sa na Dánsko nevzťahuje.

Vypracovaním tejto správy Európska centrálna banka (ECB) plní požiadavku ustanovenú v článku 140 zmluvy. V tomto článku sa uvádza, že ECB a Európska komisia musia najmenej každé dva roky alebo na návrh členského štátu EÚ, pre ktorý platí výnimka, informovať Radu EÚ „o pokroku, ktorý dosiahli členské štáty, pre ktoré platí výnimka, pri plnení záväzkov týkajúcich sa dosiahnutia hospodárskej a menovej únie“. Šesť krajín hodnotených v tejto správe sa posudzuje v rámci pravidelného dvojročného cyklu. Svoju správu pripravuje aj Európska komisia, pričom obe správy sa Rade EÚ predkladajú súbežne.

ECB túto správu vypracovala na základe rámca použitého v prechádzajúcich konvergenčných správach. V prípade uvedených šiestich krajín hodnotí, či dosiahli vysoký stupeň udržateľnej hospodárskej konvergencie, či je ich vnútroštátna legislatíva zlučiteľná so zmluvami a s Protokolom o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“) a či sú splnené zákonné požiadavky na to, aby sa ich národné centrálne banky stali neoddeliteľnou súčasťou Eurosystému.

Hodnotenie procesu hospodárskej konvergencie vo veľkej miere závisí od kvality a integrity použitých štatistických údajov. Zostavovanie a vykazovanie štatistík nesmie byť ovplyvnené politickými faktormi či zásahmi. Kvalita a integrita štatistík by mala byť pre členské štáty EÚ absolútnou prioritou. Mali by zabezpečiť, aby sa pri zostavovaní štatistík uplatňoval primeraný systém kontroly a rovnováhy a aby sa dodržiavali minimálne štatistické štandardy. Tieto štandardy majú zásadný význam z hľadiska posilnenia nezávislosti, integrity a zodpovednosti národných štatistických úradov a budovania dôvery v kvalitu štatistík verejných financií (viac v kapitole 6).

Od 4. novembra 2014 sa každý členský štát EÚ, v prípade ktorého dochádza k zrušeniu výnimky, musí najneskôr v deň prijatia eura zapojiť do jednotného mechanizmu dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM).^[3] Následne sa na takúto krajinu vzťahujú aj všetky práva a povinnosti vyplývajúce z SSM. Je preto mimoriadne dôležité uskutočniť potrebné prípravy. Bankový systém každého členského štátu, ktorý vstúpi do eurozóny, a teda aj do SSM, sa podrobí komplexnému hodnoteniu.^[4] V súčasnosti je Bulharsko jediným členským štátom, ktorý sa zúčastňuje na SSM na základe úzkej spolupráce s ECB v rámci záväzku krajiny vstúpiť do bankovej únie a súčasne do mechanizmu výmenných kurzov (ERM II).^[5] Rámec úzkej spolupráce s Българска народна банка (Bulharskou národnou bankou) nadobudol účinnosť 1. októbra 2020 po splnení potrebných požiadaviek v oblasti dohľadu a legislatívy. K tomuto dátumu ECB prevzala zodpovednosť za i) priamy dohľad nad významnými inštitúciami v Bulharsku; ii) spoločné postupy pre všetky dohliadané subjekty a iii) monitorovanie dohľadu nad menej významnými inštitúciami, ktoré naďalej spadajú pod dohľad vnútroštátneho orgánu dohľadu. Bankový dohľad ECB a Българска народна банка (Bulharská národná banka) veľmi úzko spolupracovali na zabezpečení hladkej integrácie príslušného vnútroštátneho orgánu do SSM.^[6]

Táto konvergenčná správa má nasledujúcu štruktúru. V druhej kapitole sa opisuje rámec hodnotenia hospodárskej a právnej konvergencie. Tretia kapitola prináša horizontálny prehľad hlavných aspektov hospodárskej konvergencie. Štvrtá kapitola obsahuje zhrnutia za jednotlivé krajiny s hlavnými výsledkami hodnotenia hospodárskej a právnej konvergencie. V piatej kapitole sa uvádza podrobnejšie hodnotenie stavu hospodárskej konvergencie príslušných šiestich členských štátov EÚ. V šiestej kapitole je prehľad ukazovateľov stavu konvergencie a štatistickej metodiky ich zberu. A napokon siedma kapitola hodnotí zlučiteľnosť vnútroštátnych právnych predpisov týchto členských štátov, vrátane zákonov o ich národných centrálnych bankách, s článkami 130 a 131 zmluvy.

2 Analytický rámec

2.1 Hospodárska konvergencia

Pri analýze stavu hospodárskej konvergencie v členských štátoch Európskej únie, ktoré sa usilujú o prijatie eura, ECB používa jednotný analytický rámec. Tento jednotný rámec, ktorý sa konzistentne uplatňuje vo všetkých konvergenčných správach Európskeho menového inštitútu (EMI) a ECB, vychádza z ustanovení zmluvy a ich uplatňovania zo strany ECB a týka sa vývoja cien, rozpočtových sáld a dlhu verejnej správy, výmenných kurzov a dlhodobých úrokových mier, ako aj ďalších faktorov, ktoré sú dôležité z hľadiska hospodárskej integrácie a konvergencie. Okrem toho vychádza z celého radu ďalších spätných a výhľadových hospodárskych ukazovateľov, ktoré sa považujú za relevantné pri podrobnejšom skúmaní udržateľnosti konvergencie. Niektoré prvky tohto rámca sa časom posilnili. Hodnotenie príslušného členského štátu na základe všetkých týchto faktorov tiež poskytuje dôležité informácie, ktoré pomáhajú zabezpečiť jeho bezproblémovú integráciu do eurozóny. V boxoch 1 až 5 sú načrtnuté právne ustanovenia a podrobnejšie sa opisuje metodika, ktorou sa ECB riadi pri ich uplatňovaní.

V záujme zabezpečenia kontinuity a rovnakého zaobchádzania táto správa vychádza zo zásad vymedzených v predchádzajúcich správach ECB. Ide najmä o viacero základných zásad, ktoré ECB (a jej predchodca EMI) uplatňuje pri aplikácii konvergenčných kritérií. Po prvé, jednotlivé kritériá sa interpretujú a uplatňujú presne vymedzeným spôsobom. Pritom sa vychádza z toho, že hlavným zmyslom kritérií je zabezpečiť, aby sa členmi eurozóny mohli stať len tie členské štáty, ktorých hospodárske podmienky prispievajú k udržaniu cenovej stability a súdržnosti eurozóny. Po druhé, konvergenčné kritériá tvoria súvislý a integrovaný celok a musia byť splnené všetky. V zmluve sa tieto kritériá kladú na rovnakú úroveň a hierarchicky sa nijako nečlenia. Po tretie, konvergenčné kritériá musia byť splnené na základe skutočných údajov, a nie na základe prognóz. Po štvrté, konvergenčné kritériá treba aplikovať konzistentne, transparentne a zrozumiteľne. Okrem toho je pri posudzovaní plnenia konvergenčných kritérií základným faktorom udržateľnosť, pretože konvergencia sa musí dosahovať trvalým spôsobom, nielen v danom čase. Hodnotenie krajín sa preto zameriava na udržateľnosť konvergencie.

Z tohto hľadiska sa hospodársky vývoj jednotlivých krajín hodnotí spätne, spravidla za obdobie uplynulých desiatich rokov. Takýmto spôsobom možno lepšie rozhodnúť, či a v akej miere je dosiahnutý stav skutočne dôsledkom štrukturálnych zmien, a tak spoľahlivejšie posúdiť udržateľnosť hospodárskej konvergencie.

Ďalej sa v primeranej miere hodnotí aj perspektíva ďalšieho vývoja. V tejto súvislosti sa osobitná pozornosť venuje skutočnosti, že udržateľnosť priaznivého hospodárskeho vývoja rozhodujúcim spôsobom závisí od vhodných a trvalých systémových reakcií na súčasné a budúce problémy. Z hľadiska zaistenia cenovej stability a udržateľného rastu produkcie v strednodobom a dlhodobom horizonte je zároveň rozhodujúce silné riadenie, spoľahlivo fungujúce inštitúcie a udržateľnosť verejných financií. Celkovo sa zdôrazňuje, že zabezpečenie udržateľnosti hospodárskej konvergencie závisí od dosiahnutia dobrého východiskového stavu, existencie fungujúcich inštitúcií, odolnosti voči šokom, ako aj od uplatňovania náležitých postupov po prijatí eura.

Spoločný rámec sa uplatňuje jednotlivo na šesť členských štátov EÚ, ktoré sú predmetom preskúmania. Tieto hodnotenia, ktoré sa zameriavajú na výkon jednotlivých členských štátov, by sa mali posudzovať samostatne, v súlade s ustanoveniami článku 140 zmluvy.

Dňom uzávierky štatistických údajov uvedených v tejto konvergenčnej správe bol 19. jún 2024. Štatistické údaje použité pri hodnotení konvergenčných kritérií poskytuje Európska komisia (viac údajov sa nachádza v kapitole 6 a v tabuľkách a grafoch), údaje o výmenných kurzoch a dlhodobých úrokových mierach poskytuje Európska komisia v spolupráci s ECB. Referenčným obdobím pre kritérium cenovej stability aj pre kritérium dlhodobých úrokových mier je po dohode s Komisiou obdobie od júna 2023 do mája 2024. Referenčným obdobím pre výmenné kurzy je obdobie od 20. júna 2022 do 19. júna 2024. Historické údaje o rozpočtovej pozícii sa končia rokom 2023. Zohľadnené boli aj prognózy z rôznych zdrojov a ďalšie informácie, ktoré sú relevantné z hľadiska posúdenia perspektívy udržateľnosti konvergencie. Hospodárska prognóza Komisie z jari 2024 a jej Správa o mechanizme varovania na rok 2024, ktoré sa tiež zohľadňujú v tejto správe, boli uverejnené 15. mája 2024 a 21. novembra 2023. Túto konvergenčnú správu schválila Generálna rada ECB 21. júna 2024.

V tejto konvergenčnej správe sa tiež zohľadňuje ruská vojenská agresia voči Ukrajine a jej vplyv na posúdenie konvergencie. Už v roku 2021 začali ceny energií, najmä plynu, výrazne rásť, čiastočne z dôvodu, že Rusko obmedzilo dodávky plynu do Európy. Jeho invázia na Ukrajine na konci februára 2022 výrazne prispela k prudkému nárastu cien energií a potravín, čo spôsobilo značné fiškálne tlaky, narušenie obchodu a zvýšenú neistotu. Tento vývoj zasiahol EÚ v čase, keď sa ešte stále spamätávala z následkov pandémie COVID‑19. Krajiny s vyššou energetickou závislosťou od Ruska a so silnejšími predchádzajúcimi obchodnými väzbami s Ruskom boli postihnuté viac ako ostatné. Vzhľadom na relatívne krátke časové obdobie je ťažké vyvodiť jednoznačné závery o vplyve na strednodobú až dlhodobú konvergenciu, ktorá závisí aj od budúceho vývoja vojny Ruska proti Ukrajine a od ďalšieho geopolitického vývoja. Výhľadová časť hodnotenia konvergencie sa preto spája s väčšou neistotou ako zvyčajne.

Právne ustanovenia týkajúce sa vývoja cien a ich uplatňovanie zo strany ECB sú opísané v boxe 1.

Priemerná miera inflácie HICP počas referenčného dvanásťmesačného obdobia od júna 2023 do mája 2024 sa posudzuje na základe hospodárskych výsledkov krajiny za posledných desať rokov z hľadiska cenovej stability. To umožňuje podrobnejšie hodnotenie udržateľnosti cenového vývoja v sledovanej krajine. V tejto súvislosti sa pozornosť sústreďuje na orientáciu menovej politiky, najmä na to, či hlavným zámerom menových orgánov je dosahovanie a udržanie cenovej stability, a ako k dosiahnutiu tohto cieľa prispievajú ostatné oblasti hospodárskej politiky. Okrem toho sa do úvahy berie aj vplyv, ktorý má na dosahovanie cenovej stability makroekonomické prostredie. Vývoj cien sa hodnotí na základe situácie v oblasti ponuky a dopytu, pričom sa okrem iného kladie dôraz na rôzne faktory, ako sú napríklad jednotkové náklady práce a dovozné ceny. Napokon sa posudzuje aj vývojový trend ostatných relevantných cenových indexov. Pokiaľ ide o perspektívu budúceho vývoja, správa obsahuje aj predpokladaný vývoj inflácie v nadchádzajúcich rokoch vrátane prognóz významných medzinárodných organizácií a účastníkov trhu. Správa sa venuje aj inštitucionálnym a štrukturálnym otázkam, ktoré sú dôležité z hľadiska udržania prostredia podporujúceho cenovú stabilitu po prijatí eura.

Právne ustanovenia týkajúce sa rozpočtového vývoja a ich uplatňovanie zo strany ECB spolu s procedurálnymi otázkami sú opísané v boxe 2.

Z hľadiska udržateľnosti verejných financií sa výsledok v hodnotenom roku 2023 porovnáva s výsledkami hodnotenej krajiny za uplynulých desať rokov. Najprv sa hodnotí vývoj pomeru deficitu. Treba pamätať na to, že zmena ročného pomeru deficitu krajiny je obyčajne ovplyvňovaná rôznymi faktormi. Tieto vplyvy sa dajú rozdeliť na cyklické, ktoré odzrkadľujú reakciu deficitov na zmeny v hospodárskom cykle, a necyklické, ktoré sa často považujú za výsledok štrukturálnych alebo trvalých zmien rozpočtovej politiky. Takéto necyklické vplyvy, kvantifikované v tejto správe, však nemožno vždy v plnej miere považovať za odraz štrukturálnych zmien fiškálnych pozícií, pretože zahŕňajú aj účinok politických opatrení a osobitných faktorov, ktoré majú na rozpočtové saldo iba dočasný vplyv.

Ďalším krokom je hodnotenie vývoja pomeru dlhu sektora verejnej správy v tomto období, ako aj faktorov ovplyvňujúcich tento pomer. Týmito faktormi sú rozdiel medzi nominálnym rastom HDP a úrokovými mierami, primárne saldo a úpravy vzťahu deficitu a dlhu. Takýto postup môže priniesť ďalšie poznatky o tom, v akej miere dynamiku dlhu ovplyvňuje makroekonomické prostredie, a najmä kombinácia hospodárskeho rastu a úrokových mier. Správa sleduje aj štruktúru dlhu verejnej správy, pričom sa zameriava najmä na podiel krátkodobého dlhu a podiel dlhu v cudzích menách, ako aj na ich vývoj. Porovnaním týchto dvoch ukazovateľov s aktuálnou hodnotou pomeru dlhu sa ukáže citlivosť rozpočtového salda na zmeny výmenných kurzov a úrokových mier.

Na obdobie 2020 – 2023 bola aktivovaná všeobecná úniková doložka Paktu stability a rastu EÚ. Krajinám to v rámci paktu umožnilo prijať potrebné opatrenia na koordináciu politík v súvislosti s pandémiou a ruskou inváziou na Ukrajinu. Konkrétne to umožnilo odchýliť sa od rozpočtových požiadaviek, ktoré by sa uplatňovali za normálnych okolností.

V apríli 2024 vstúpil do platnosti reformovaný Pakt stability a rastu, ktorým sa zmenili pravidlá začatia postupu pri nadmernom deficite založeného na dlhu. Cieľom reformovaných pravidiel je zabezpečiť udržateľnosť verejného dlhu a proticyklickosť fiškálnej politiky, prijať strednodobejší prístup k rozpočtovým politikám a okrem iného dosiahnuť väčšiu zodpovednosť jednotlivých štátov za tento rámec. V pravidlách sa tiež zohľadňuje, že reformy, investície a fiškálna udržateľnosť sa môžu navzájom posilňovať, a preto by sa mali podporovať. Pravidlá sa okrem toho zameriavajú na zabezpečenie účinnejšieho presadzovania.^[12] Zatiaľ čo pravidlá týkajúce sa začatia postupu pri nadmernom deficite založeného na deficite zostávajú v podstate nezmenené, pravidlá týkajúce sa začatia postupu pri nadmernom deficite založeného na dlhu sa menia, ako je opísané v boxe 2. V roku 2024 sa však na základe výsledkov z roku 2023 nezačal žiadny postup pri nadmernom deficite založený na dlhu, keďže národné fiškálno-štrukturálne plány – ako súčasť reformovaného fiškálneho rámca EÚ – sa zverejnia až na jeseň 2024 a budú zahŕňať fiškálne stratégie od roku 2025.

Pokiaľ ide o perspektívu do budúcnosti, zohľadňujú sa nedávne prognózy Európskej komisie na roky 2024 – 2025 a hodnotenie dlhodobých výziev pre udržateľnosť dlhu. To zahŕňa najmä výhľad rozpočtového salda a pomeru dlhu na základe súčasných fiškálnych politík. Okrem toho sa v správe zdôrazňujú dlhodobé výzvy spojené s udržateľnosťou rozpočtových pozícií a všeobecné oblasti konsolidácie, najmä pokiaľ ide o nefinancované štátne systémy dôchodkového zabezpečenia v súvislosti s demografickými zmenami a o podmienené záväzky vlády. Na rozdiel od predchádzajúcich správ sa hodnotenie nebude týkať strednodobých rozpočtových plánov krajín uvedených v ročných konvergenčných programoch. Dôvodom je, že podľa nových fiškálnych pravidiel budú krajiny uvádzať svoje podrobné strednodobé rozpočtové plány v rámci svojich národných fiškálno-štrukturálnych plánov, ktoré musia predložiť približne do 20. septembra 2024. V týchto plánoch sa musí predstaviť trajektória čistých výdavkov za obdobie najmenej štyroch rokov a načrtnú sa v nich vládne fiškálne stratégie na rok 2025.

Právne ustanovenia týkajúce sa vývoja výmenných kurzov a ich uplatňovanie zo strany ECB sú opísané v boxe 3.

Okrem účasti v ERM II a vývoja nominálneho výmenného kurzu voči euru v sledovanom období sa stručne hodnotí aj udržateľnosť aktuálneho výmenného kurzu. Vychádza sa pritom z vývoja reálneho efektívneho výmenného kurzu a zo stavu bežného, kapitálového a finančného účtu platobnej bilancie. Posudzuje sa aj dlhodobejší vývoj hrubého zahraničného dlhu a čistej medzinárodnej investičnej pozície. V časti o vývoji výmenného kurzu sa ďalej posudzuje miera integrácie krajiny do eurozóny. Hodnotí sa integrácia zahraničného obchodu (vývozu a dovozu) a finančná integrácia. Časť o vývoji výmenného kurzu obsahuje prípadne aj informácie o tom, či hodnotená krajina získala počas dvojročného referenčného obdobia pomoc v oblasti likvidity od centrálnej banky alebo podporu v rámci platobnej bilancie. Zohľadňuje sa skutočná aj preventívna pomoc.

Právne ustanovenia v oblasti vývoja dlhodobých úrokových mier a ich uplatňovanie zo strany ECB sú opísané v boxe 4.

Ako už bolo uvedené, v zmluve sa výslovne požaduje, aby sa v úrovni dlhodobej úrokovej miery odzrkadľovala tzv. stálosť konvergencie. Z tohto dôvodu sa vývoj v referenčnom období od júna 2023 do mája 2024 posudzuje v kontexte vývoja dlhodobých úrokových mier za predchádzajúcich desať rokov (alebo v období, za ktoré sú takéto údaje dostupné) a hlavných faktorov, ktoré boli príčinou rozdielov voči priemernej dlhodobej úrokovej miere prevládajúcej v eurozóne. Priemerná dlhodobá úroková miera eurozóny v hodnotenom období mohla čiastočne odrážať vysoké rizikové prémie pre jednotlivé krajiny vo viacerých krajinách eurozóny. Preto sa na účely porovnania využíva tiež dlhodobý výnos štátnych dlhopisov eurozóny s ratingom AAA (teda dlhodobý výnos podľa výnosovej krivky štátnych dlhopisov eurozóny s ratingom AAA, ktorá zahŕňa krajiny eurozóny s rovnakým ratingom). Súčasťou tejto analýzy sú aj informácie o veľkosti a vývoji finančného trhu. Tie vychádzajú z troch rôznych ukazovateľov (nesplatený objem dlhových cenných papierov vydaných nefinančnými spoločnosťami, kapitalizácia akciového trhu a úvery PFI domácemu nefinančnému súkromnému sektoru), ktoré spolu predstavujú mieru veľkosti finančných trhov.

V článku 140 ods. 1 zmluvy sa tiež vyžaduje, aby správa zohľadnila aj niekoľko ďalších relevantných faktorov (box 5). V tejto súvislosti 13. decembra 2011 nadobudol účinnosť rozšírený rámec správy ekonomických záležitostí v súlade s článkom 121 ods. 6 zmluvy. Jeho cieľom je zabezpečiť užšiu koordináciu hospodárskych politík a nepretržitú konvergenciu hospodárskej výkonnosti členských štátov EÚ. Stručné zhrnutie týchto právnych ustanovení, ako aj spôsob, akým ECB zohľadňuje uvedené doplňujúce faktory v hodnotení stavu konvergencie, sa uvádza v boxe 5.

2.2 Zlučiteľnosť vnútroštátnych právnych predpisov so zmluvami

2.2.1 Úvod

Článok 140 ods. 1 zmluvy vyžaduje, aby ECB (a Európska komisia) podali Rade najmenej každé dva roky alebo na návrh členského štátu, pre ktorý platí výnimka, správy o pokroku, ktorý dosiahli členské štáty, pre ktoré platí výnimka, pri plnení záväzkov týkajúcich sa dosiahnutia hospodárskej a menovej únie. Tieto správy musia obsahovať hodnotenie zlučiteľnosti vnútroštátnych právnych predpisov každého členského štátu, pre ktorý platí výnimka, vrátane štatútov jeho NCB, s článkami 130 a 131 zmluvy a s príslušnými článkami štatútu. Táto povinnosť, ktorá vyplýva zo zmluvy a ktorá sa vzťahuje na členské štáty, pre ktoré platí výnimka, sa nazýva aj „právna konvergencia“.

ECB sa pri hodnotení právnej konvergencie neobmedzuje len na formálne zhodnotenie textu vnútroštátnych právnych predpisov, ale môže posúdiť aj to, či je implementácia príslušných ustanovení v súlade s duchom zmlúv a štatútu. ECB je zvlášť znepokojená akýmikoľvek signálmi tlaku na orgány NCB s rozhodovacími právomocami ktoréhokoľvek členského štátu, čo by bolo, pokiaľ ide o nezávislosť centrálnych bánk, v rozpore s duchom zmluvy.

Hladké a nepretržité fungovanie orgánov NCB s rozhodovacími právomocami je z pohľadu ECB tiež dôležité. V tejto súvislosti majú príslušné orgány členského štátu najmä povinnosť prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie včasného vymenovania nástupcu v prípade, že sa uvoľní miesto člena orgánu NCB s rozhodovacou právomocou.^[15]

Skôr, než ECB prijme pozitívne konečné hodnotenie so záverom, že vnútroštátne právne predpisy členského štátu sú v súlade so zmluvou a štatútom, bude pozorne sledovať celkový vývoj.

Členské štáty, pre ktoré platí výnimka, a právna konvergencia

Bulharsko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Švédsko, ktorých vnútroštátne právne predpisy sa hodnotia v tejto správe, majú postavenie členských štátov, pre ktoré platí výnimka, t. j. tieto členské štáty ešte neprijali euro. Švédsko získalo postavenie členského štátu, pre ktorý platí výnimka, rozhodnutím Rady EÚ z mája 1998^[16]. Pokiaľ ide o ostatné členské štáty, články 4^[17] a 5^[18] aktov o podmienkach pristúpenia ustanovujú, že každý z týchto členských štátov sa odo dňa pristúpenia stane účastníkom hospodárskej a menovej únie ako členský štát, pre ktorý platí výnimka v zmysle článku 139 zmluvy.

Táto správa nehodnotí Dánsko, ktoré je členským štátom s osobitným postavením a ktoré zatiaľ euro neprijalo. Protokol č. 16 o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa Dánska, ktorý je pripojený k zmluvám, ustanovuje, že vzhľadom na oznámenie, ktoré dánska vláda predložila Rade 3. novembra 1993, sa na Dánsko vzťahuje výnimka a že postup na zrušenie výnimky sa začne len na žiadosť Dánska. Keďže sa článok 130 zmluvy vzťahuje na Dánsko, musí Danmarks Nationalbank spĺňať požiadavky na nezávislosť centrálnej banky. Konvergenčná správa EMI z roku 1998 v závere konštatuje, že táto požiadavka bola splnená. Vzhľadom na osobitné postavenie Dánska sa od roku 1998 konvergencia Dánska nehodnotí. Kým Dánsko neoznámi Rade, že zamýšľa prijať euro, nie je potrebná právna integrácia Danmarks Nationalbank do Eurosystému a rovnako nie je potrebné prispôsobovanie dánskych právnych predpisov.

Cieľom hodnotenia právnej konvergencie je uľahčiť Rade rozhodovanie o tom, ktoré členské štáty spĺňajú svoje „záväzky týkajúce sa dosiahnutia hospodárskej a menovej únie“ (článok 140 ods. 1 zmluvy). V právnej oblasti sa tieto podmienky týkajú najmä nezávislosti centrálnej banky a právnej integrácie NCB do Eurosystému.

Štruktúra právneho hodnotenia

Právne hodnotenie sa vo všeobecnosti riadi rámcom predchádzajúcich správ ECB a EMI týkajúcich sa právnej konvergencie^[19].

Zlučiteľnosť právnych predpisov sa hodnotí vo svetle právnych predpisov, ktoré boli prijaté pred 27. marcom 2024

2.2.2 Rozsah prispôsobenia

Oblasti prispôsobenia

Na identifikovanie oblastí, v ktorých sa vnútroštátne právne predpisy musia prispôsobiť, sa hodnotia tieto otázky:

• zlučiteľnosť s ustanoveniami o nezávislosti národných centrálnych bánk, členov rozhodovacích orgánov národných centrálnych bánk a guvernérov (článok 130 zmluvy a články 7 a 14.2 štatútu),
• zlučiteľnosť s ustanoveniami o služobnom tajomstve (článok 37 štatútu),
• zlučiteľnosť so zákazom menového financovania (článok 123 zmluvy) a zákazom zvýhodneného prístupu (článok 124 zmluvy),
• zlučiteľnosť s požiadavkou na jednotnú písomnú podobu názvu euro, ktorá vyplýva z práva EÚ a
• právna integrácia NCB do Eurosystému (najmä pokiaľ ide o články 12.1 a 14.3 štatútu).

„Zlučiteľnosť“ verzus „zosúladenie“

Článok 131 zmluvy vyžaduje, aby vnútroštátne právne predpisy boli „zlučiteľné“ so zmluvami a štatútom; prípadná nezlučiteľnosť sa preto musí odstrániť. Ani prednosť zmlúv a štatútu pred vnútroštátnymi právnymi predpismi, ani charakter nezlučiteľnosti nemajú vplyv na požiadavku plniť túto povinnosť.

Požiadavka, aby vnútroštátne právne predpisy boli „zlučiteľné“, neznamená, že zmluva vyžaduje „zosúladenie“ štatútov NCB, a to ani medzi sebou, ani so štatútom. Odlišnosti na vnútroštátnej úrovni môžu naďalej pretrvávať, pokiaľ nezasahujú do právomoci v menových záležitostiach, ktorá je záväzne zverená EÚ. Článok 14.4 štatútu umožňuje, aby NCB vykonávali aj iné funkcie, ako sú uvedené v štatúte, pokiaľ nezasahujú do cieľov a úloh ESCB.^[20] Ustanovenia, ktoré v štatútoch NCB umožňujú takéto ďalšie funkcie, sú jasným príkladom okolností, za ktorých môžu rozdiely zostať zachované. Z pojmu „zlučiteľnosť“ skôr vyplýva, že vnútroštátne právne predpisy a štatúty NCB je potrebné upraviť tak, aby sa odstránila nezlučiteľnosť so zmluvami a štatútom a aby sa zabezpečil potrebný stupeň integrácie NCB do ESCB. Predovšetkým by sa mali upraviť všetky ustanovenia, ktoré sú v rozpore s požiadavkou na nezávislosť NCB vymedzenou v zmluve a s úlohou NCB ako neoddeliteľnej súčasti ESCB. Na dosiahnutie tohto cieľa preto nepostačuje spoliehať sa iba na prednosť práva EÚ pred vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Povinnosť podľa článku 131 zmluvy sa týka iba nezlučiteľnosti s ustanoveniami zmlúv a štatútu. Vnútroštátne právne predpisy, ktoré sú nezlučiteľné so sekundárnymi právnymi predpismi EÚ relevantnými pre oblasti prispôsobenia hodnotené v tejto Konvergenčnej správe, by sa však s týmto sekundárnym právom mali zosúladiť. Prednosť práva EÚ nemá vplyv na povinnosť prispôsobiť vnútroštátne právne predpisy. Táto všeobecná požiadavka vyplýva nielen z článku 131 zmluvy, ale aj z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie^[21].

Spôsob, akým sa majú vnútroštátne právne predpisy upraviť, sa v zmluvách ani v štatúte nepredpisuje. Zlučiteľnosť sa preto môže dosiahnuť zrušením vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sú nezlučiteľné s právom EÚ, alebo odkazmi na zmluvy a štatút alebo, výnimočne, zapracovaním ustanovení zmlúv a štatútu a uvedením príslušného odkazu, pričom musia byť splnené nasledujúce požiadavky:

Spravidla je potrebné vyhnúť sa tomu, aby boli príslušné ustanovenia práva Únie, ktoré sú priamo uplatniteľné v právnom poriadku členského štátu, reprodukované v rovnakom znení.^[22] Reprodukcia môže vytvárať neistotu, pokiaľ ide o právnu povahu a pôvod príslušných ustanovení, ako aj o dátum nadobudnutia ich účinnosti. To by nebolo v súlade so zásadou jednotného uplatňovania a výkladu práva Únie v celej Únii.^[23] Ak navyše ustanovenie vnútroštátneho právneho predpisu používa znenie, ktoré je iné znenie príslušného ustanovenia právneho predpisu Únie, vytvára vlastný regulačný obsah. Podľa článku 2 ods. 1 zmluvy výlučná právomoc Únie v oblasti menovej politiky bráni členským štátom prijať ustanovenia, ktoré vzhľadom na ich cieľ a obsah predstavujú právnu úpravu, ktorá upravuje používanie eura ako jednotnej meny, pokiaľ na to členské štáty neboli splnomocnené.^[24] V tejto súvislosti sa pojem menová politika neobmedzuje len na jej uskutočňovanie, ktoré podľa článku 127 ods. 2 prvej zarážky zmluvy predstavuje jednu zo základných úloh Eurosystému. Má tiež regulačný rozmer, ktorého cieľom je zaručiť postavenie eura ako jednotnej meny.^[25]

Za výnimočných okolností sa môžu príslušné ustanovenia práva Únie priamo uplatniteľné v právnom poriadku členského štátu reprodukovať v rovnakom znení, a to v záujme koherentnosti a s cieľom zabezpečiť zrozumiteľnosť pre osoby, na ktoré sa dotknuté ustanovenia vzťahujú. Ak existujú takéto výnimočné okolnosti, ktoré umožňujú reprodukciu priamo uplatniteľných ustanovení práva Únie, takéto ustanovenia by sa mali reprodukovať presne a ich znenie by sa nemalo meniť.^[26] Okrem toho by sa takéto ustanovenia mali reprodukovať len v rozsahu, ktorý odôvodňujú výnimočné okolnosti. Takéto výnimočné okolnosti však neexistujú, ak sú priamo uplatniteľné ustanovenia práva Únie dostatočne koherentné a zrozumiteľné, a teda ich nie je potrebné zopakovať vo vnútroštátnom práve alebo ich do neho premietnuť.^[27] Ak sú priamo uplatniteľné ustanovenia práva Únie relevantné len preto, že súvisia s oblasťami, ktoré upravuje vnútroštátne právo, vnútroštátne právo nemusí odkazovať na tieto ustanovenia. V rozsahu, v akom vnútroštátne právo nevyhnutne reprodukuje priamo uplatniteľné ustanovenia práva Únie z vyššie uvedených dôvodov, malo by tak urobiť výslovne a malo by sa uviesť buď, že ustanovenia vnútroštátneho práva sú „v súlade“ s príslušnými ustanoveniami práva Únie, ak sa ustanovenia práva Únie iba reprodukujú, tak, aby uviedli vnútroštátne právo do širšieho kontextu, alebo použiť výraz „bez toho, aby boli dotknuté“ príslušné ustanovenia práva Únie, ak vnútroštátny orgán vykonáva zostatkové právomoci, ktoré presahujú právomoci vykonávané v rámci ESCB a Eurosystému.^[28]

Nástrojom na dosiahnutie a udržanie zlučiteľnosti vnútroštátnych právnych predpisov so zmluvami a štatútom je, podľa článkov 127 ods. 4 a 282 ods. 5 zmluvy a článku 4 štatútu, povinnosť inštitúcií EÚ a členských štátov uskutočniť s ECB konzultácie o návrhoch právnych predpisov v oblastiach jej pôsobnosti. Rozhodnutie Rady 98/415/ES z 29. júna 1998 o poradení sa s Európskou centrálnou bankou vnútroštátnymi orgánmi ohľadom návrhu právnych predpisov^[29] výslovne vyžaduje, aby členské štáty prijali opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie súladu s touto povinnosťou.

2.2.3 Nezávislosť národných centrálnych bánk

Z hľadiska nezávislosti centrálnych bánk bolo potrebné vnútroštátne právne predpisy v členských štátoch, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004, upraviť tak, aby boli v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a štatútu a nadobudli účinnosť k 1. máju 2004, vnútroštátne právne predpisy v členských štátoch, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2007, upraviť tak, aby boli v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a štatútu a nadobudli účinnosť k 1. januáru 2007, a vnútroštátne právne predpisy v členských štátoch, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2013, upraviť tak, aby boli v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a štatútu a nadobudli účinnosť k 1. júlu 2013.^[30] Švédsko malo vykonať potrebné úpravy tak, aby nadobudli účinnosť ku dňu zriadenia ESCB 1. júna 1998.

Nezávislosť centrálnej banky

V novembri 1995 vypracoval EMI zoznam charakteristických znakov nezávislosti centrálnej banky (neskôr podrobne opísaných v Konvergenčnej správe z roku 1998), na základe ktorých sa v tom čase hodnotili vnútroštátne právne predpisy členských štátov, najmä štatúty NCB. Koncepcia nezávislosti centrálnych bánk zahŕňa viacero druhov nezávislosti, ktoré sa musia hodnotiť osobitne, a to: funkčnú, inštitucionálnu, personálnu a finančnú nezávislosť. V uplynulých rokoch ECB vo svojich stanoviskách tieto aspekty nezávislosti centrálnych bánk ďalej rozpracovala. Tieto aspekty sú základom na hodnotenie úrovne konvergencie vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov, pre ktoré platí výnimka, so zmluvami a štatútom.

Funkčná nezávislosť

Nezávislosť centrálnych bánk nie je samoúčelná, ale je nástrojom na dosiahnutie cieľa, ktorý by mal byť jasne vymedzený a nadradený akýmkoľvek iným cieľom. Funkčná nezávislosť si vyžaduje, aby hlavný cieľ každej NCB bol stanovený jasným a právne určitým spôsobom a aby bol plne v súlade s hlavným cieľom ustanoveným v zmluve, ktorým je cenová stabilita. To si vyžaduje, aby sa národným centrálnym bankám poskytli potrebné prostriedky a nástroje na dosiahnutie tohto cieľa, a to nezávisle od akéhokoľvek iného orgánu. Požiadavka zmluvy na nezávislosť centrálnych bánk vyjadruje všeobecne uznávaný názor, že hlavný cieľ cenovej stability dokáže najlepšie zabezpečiť úplne nezávislá inštitúcia s presne vymedzeným mandátom. Nezávislosť centrálnych bánk je plne zlučiteľná s požiadavkou na zodpovednosť NCB za ich rozhodnutia, čo je významným aspektom zvyšovania dôvery v ich nezávislé postavenie. To zahŕňa aj transparentnosť a dialóg s tretími osobami.

Pokiaľ ide o časový horizont, zo zmluvy jasne nevyplýva, odkedy musia NCB členských štátov, pre ktoré platí výnimka, plniť hlavný cieľ cenovej stability stanovený v článkoch 127 ods. 1 a 282 ods. 2 zmluvy a v článku 2 štatútu. V prípade tých členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ po dni zavedenia eura v EÚ, nie je jasné, či má táto požiadavka platiť odo dňa pristúpenia alebo odo dňa, keď prijali euro. Hoci sa článok 127 ods. 1 zmluvy nevzťahuje na členské štáty, pre ktoré platí výnimka (článok 139 ods. 2 písm. c) zmluvy), článok 2 štatútu sa na tieto členské štáty vzťahuje (článok 42.1 štatútu). ECB zastáva názor, že povinnosť NCB stanoviť za svoj hlavný cieľ cenovú stabilitu existuje od 1. júna 1998 v prípade Švédska a od 1. mája 2004, 1. januára 2007 a 1. júla 2013 v prípade členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ k týmto dátumom. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že jedna z hlavných zásad EÚ, a to cenová stabilita (článok 119 zmluvy), sa vzťahuje aj na členské štáty, pre ktoré platí výnimka. Vyplýva to aj z cieľa zmluvy, že všetky členské štáty sa majú snažiť o makroekonomickú konvergenciu vrátane cenovej stability, na čo majú slúžiť aj pravidelné správy ECB a Európskej komisie. Tento záver je založený aj na základnom princípe nezávislosti centrálnych bánk, ktorý je opodstatnený iba v prípade, ak má prednosť celkový cieľ udržiavať cenovú stabilitu.

Hodnotenia krajín v tejto správe sú založené na uvedených záveroch, pokiaľ ide o okamih vzniku povinnosti NCB členských štátov s výnimkou ustanoviť za hlavný cieľ cenovú stabilitu.

Inštitucionálna nezávislosť

Inštitucionálna nezávislosť je vyjadrená v článku 130 zmluvy a článku 7 štatútu. Tieto dva články zakazujú NCB a členom ich orgánov s rozhodovacími právomocami, aby žiadali alebo prijímali pokyny od inštitúcií alebo orgánov EÚ, ktorejkoľvek vlády členského štátu alebo akéhokoľvek iného subjektu. Okrem toho zakazujú inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram EÚ a vládam členských štátov, aby sa snažili ovplyvňovať tých členov orgánov NCB s rozhodovacími právomocami, ktorých rozhodnutia môžu ovplyvniť plnenie úloh NCB súvisiacich s ESCB. Aby vnútroštátne právne predpisy odrážali článok 130 zmluvy a článok 7 štatútu, mali by zohľadňovať oba zákazy a nezužovať rozsah ich uplatňovania.^[31] Uznanie takejto nezávislosti centrálnych bánk nemá za následok ich vyňatie z pôsobnosti každého právneho ustanovenia, ani ich vyňatie z pôsobnosti akejkoľvek formy právnych predpisov.^[32]

Či už je NCB štátnou organizáciou, verejnoprávnou inštitúciou zriadenou osobitným zákonom, alebo jednoducho akciovou spoločnosťou, vždy existuje riziko, že vlastník môže z titulu takéhoto vlastníctva ovplyvňovať rozhodovanie týkajúce sa úloh súvisiacich s ESCB.^[33] Takýto vplyv, uplatňovaný prostredníctvom akcionárskych práv alebo inak, by mohol ovplyvňovať nezávislosť NCB, a preto by sa mal zákonom obmedziť.

Je potrebné, aby právny rámec pre centrálne bankovníctvo poskytoval stabilný a dlhodobý základ pre fungovanie centrálnej banky. Časté zmeny inštitucionálneho usporiadania NCB, ktoré ovplyvňujú jej organizačnú stabilitu alebo stabilitu riadenia, by mohli mať nepriaznivý vplyv na inštitucionálnu nezávislosť dotknutej NCB.^[34]

Inštitucionálna nezávislosť by sa mala rešpektovať aj v núdzových situáciách. Len ak sú splnené podmienky podľa článku 347 zmluvy, môžu byť vnútroštátne orgány oprávnené dočasne a výnimočne vykonávať právomoci, ktoré patria do výlučnej právomoci ESCB. Rozhodujúcim časom pre toto posúdenie je okamih, kedy sa opatrenie prijme. Vzhľadom na výnimočnú povahu článku 347 zmluvy by sa členské štáty mali zdržať prijímania preventívnych právnych predpisov, ak nie sú splnené podmienky stanovené v článku 347 zmluvy.^[35]

Zákaz dávať pokyny

Práva tretích osôb dávať pokyny NCB, ich orgánom s rozhodovacími právomocami alebo ich členom sú nezlučiteľné so zmluvou a štatútom, pokiaľ sa týkajú úloh súvisiacich s ESCB.

Akákoľvek účasť NCB na uplatňovaní opatrení na posilnenie finančnej stability musí byť zlučiteľná so zmluvou, t. j. NCB musia vykonávať svoje funkcie spôsobom, ktorý je plne zlučiteľný s ich funkčnou, inštitucionálnou a finančnou nezávislosťou, tak, aby sa zabezpečilo riadne plnenie ich úloh podľa zmluvy a štatútu.^[36] Pokiaľ vnútroštátne právne predpisy ukladajú NCB úlohu, ktorá ide nad rámec poradných funkcií, a vyžadujú, aby NCB prevzala ďalšie úlohy, musí sa zabezpečiť, aby tieto úlohy nemali vplyv na schopnosť danej NCB vykonávať svoje úlohy súvisiace s ESCB z prevádzkového a finančného hľadiska.^[37] Navyše, pri účasti zástupcov NCB v kolektívnych orgánoch dohľadu s rozhodovacou právomocou alebo v iných orgánoch by sa mal brať náležitý ohľad na záruky personálnej nezávislosti členov orgánov NCB s rozhodovacou právomocou.^[38]

Zákaz schvaľovať, pozastavovať, zrušiť alebo odložiť rozhodnutia

Práva tretích osôb schvaľovať, pozastavovať, zrušiť alebo odložiť rozhodnutia NCB sú nezlučiteľné so zmluvou a štatútom, pokiaľ sa týkajú úloh súvisiacich s ESCB.^[39]

Zákaz preskúmavať právne dôvody rozhodnutí

Právo orgánov iných ako nezávislých súdov preskúmavať právne dôvody rozhodnutí, ktoré sa týkajú výkonu úloh súvisiacich s ESCB, je nezlučiteľné so zmluvou a štatútom, keďže výkon týchto úloh nesmie byť prehodnocovaný na politickej úrovni. Právo guvernéra NCB z právnych dôvodov pozastaviť výkon rozhodnutia, ktoré bolo prijaté ESCB alebo orgánom NCB s rozhodovacími právomocami, a následne ho predložiť politickému orgánu na konečné rozhodnutie by sa rovnalo vyžadovaniu pokynov od tretích osôb.

Zákaz účasti s právom hlasovať v orgánoch NCB s rozhodovacími právomocami

Účasť zástupcov tretích osôb v rozhodovacích orgánoch NCB s právom hlasovať o záležitostiach, ktoré sa týkajú výkonu úloh NCB súvisiacich s ESCB, je nezlučiteľná so zmluvou a štatútom, a to aj v prípade, že tento hlas nie je rozhodujúci.^[40] Takáto účasť, a to aj bez práva hlasovať, je nezlučiteľná so zmluvou a štatútom, ak zasahuje do výkonu úloh rozhodovacích orgánov súvisiacich s ESCB, alebo ak ohrozuje dodržiavanie režimu ochrany služobného tajomstva ESCB.^[41]

Zákaz konzultovať rozhodnutia NCB ex ante

Výslovná zákonná povinnosť NCB konzultovať rozhodnutia NCB s tretími osobami ex ante dáva týmto osobám formálny mechanizmus na ovplyvňovanie jej konečného rozhodnutia, a preto je nezlučiteľná so zmluvou a štatútom.

Avšak dialóg medzi NCB a tretími osobami, aj keď sa zakladá na zákonnej povinnosti poskytovať informácie a vymieňať si názory, je zlučiteľný s nezávislosťou centrálnych bánk za predpokladu, že:

• nevedie k zasahovaniu do nezávislosti členov orgánov NCB s rozhodovacími právomocami,
• plne sa rešpektuje osobitné postavenie guvernérov v ich funkcii členov orgánov ECB s rozhodovacími právomocami a
• sú dodržané požiadavky na zachovávanie služobného tajomstva vyplývajúce zo štatútu.^[42]

Schválenie konania členov orgánov NCB s rozhodovacími právomocami

Zákonné ustanovenia týkajúce sa schválenia konania členov orgánov NCB s rozhodovacími právomocami (napríklad v súvislosti s účtovníctvom) tretími osobami (napríklad vládou) by mali obsahovať primerané záruky na to, aby takáto právomoc neovplyvňovala schopnosť daného individuálneho člena NCB nezávisle prijímať rozhodnutia vo vzťahu k úlohám týkajúcim sa ESCB (alebo vykonávať rozhodnutia prijaté na úrovni ESCB). Odporúča sa, aby sa do štatútov NCB na tieto účely zapracovalo výslovné ustanovenie.

Personálna nezávislosť

Článok 130 zmluvy a články 7 a 14.2 štatútu sú ďalšou zárukou nezávislosti centrálnej banky v súvislosti s guvernérmi a členmi orgánov NCB s rozhodovacími právomocami. Guvernéri sú členmi Generálnej rady ECB a po prijatí eura ich členskými štátmi sa stávajú členmi Rady guvernérov. Guvernérov nemožno považovať za zástupcov členského štátu, keď vykonávajú svoje povinnosti ako členovia Rady guvernérov alebo Generálnej rady ECB.^[43] Článok 14.2 štatútu ustanovuje, že štatúty NCB musia najmä ustanoviť minimálne funkčné obdobie guvernéra v dĺžke piatich rokov. Toto ustanovenie chráni aj pred svojvoľným uvoľnením guvernéra z funkcie tým, že ustanovuje, že guvernéra možno z funkcie uvoľniť, len ak už nespĺňa podmienky požadované na výkon jeho funkcie alebo ak sa dopustil závažného pochybenia. V takýchto prípadoch článok 14.2 štatútu upravuje možnosť predložiť vec Súdnemu dvoru Európskej únie, ktorý má právomoc zrušiť vnútroštátne rozhodnutie o uvoľnení guvernéra z funkcie.^[44] Pozastavenie funkcie guvernéra môže na účely článku 14.2 štatútu de facto predstavovať uvoľnenie guvernéra z funkcie.^[45] Štatúty NCB musia toto ustanovenie spĺňať nižšie uvedeným spôsobom.

V článku 130 zmluvy sa zakazuje vnútroštátnym vládam a iným orgánom, aby ovplyvňovali členov orgánov NCB s rozhodovacou právomocou pri plnení ich úloh. Členské štáty sa najmä nesmú pokúšať ovplyvňovať členov orgánov NCB s rozhodovacou právomocou prostredníctvom zmien a doplnení vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa odmeňovania, ktoré by v zásade mali platiť len pre budúcich členov.^[46]

Minimálna dĺžka funkčného obdobia guvernéra

Štatúty NCB musia v súlade s článkom 14.2 štatútu ustanoviť minimálne trvanie funkčného obdobia guvernéra v dĺžke piatich rokov. Tým sa nevylučuje dlhšie funkčné obdobie, pričom funkčné obdobie na dobu neurčitú nevyžaduje, aby sa štatúty prispôsobili, pokiaľ sú dôvody uvoľnenia guvernéra z funkcie v súlade s dôvodmi uvedenými v článku 14.2 štatútu. Ustanovenie kratších období nemožno odôvodniť ani tým, že sa uplatnia len počas prechodného obdobia.^[47] Vo vnútroštátnych právnych predpisoch, v ktorých sa ustanovuje vek povinného odchodu do dôchodku, by sa malo zabezpečiť, aby dovŕšenie tohto veku nemalo za následok prerušenie minimálnej dĺžky funkčného obdobia stanovenej v článku 14.2 štatútu, ktorý má v prípade guvernéra prednosť pred požiadavkou na povinný odchod do dôchodku.^[48] V prípade novelizovania štatútov NCB by novela mala zaručovať dĺžku trvania funkčného obdobia guvernéra a ostatných členov orgánov s rozhodovacími právomocami, ktorí sa zúčastňujú na výkone úloh súvisiacich s ESCB.^[49]

Dôvody na uvoľnenie guvernéra z funkcie

Štatúty NCB musia zaručovať, že guvernéra nemožno odvolať z iných dôvodov ako tých, ktoré ustanovuje článok 14.2 štatútu. Účelom požiadavky ustanovenej v uvedenom článku je zabrániť orgánom, ktoré guvernéra menujú, najmä príslušnej vláde a parlamentu, aby guvernéra svojvoľne odvolali. Zo štatútov NCB by mala byť odstránená akákoľvek nezlučiteľnosť s dôvodmi na uvoľnenie z funkcie, ktoré ustanovuje článok 14.2, alebo by nemali ustanovovať žiadne dôvody na uvoľnenie z funkcie (keďže článok 14.2 je priamo uplatniteľný).^[50] Guvernéra po tom, ako bol zvolený alebo vymenovaný do funkcie, nemožno uvoľniť z funkcie na základe iných podmienok ako tých, ktoré ustanovuje článok 14.2 štatútu, a to ani v prípade, že sa ešte neujal svojej funkcie. Vzhľadom na skutočnosť, že podmienky pre uvoľnenie guvernéra z funkcie sú autonómnymi pojmami práva Únie, ich uplatnenie a výklad sú nezávislé od vnútroštátnych kontextov.^[51] Je teda na Súdnom dvore Európskej únie, aby vyložil tieto pojmy v súlade s právomocami, ktoré mu priznáva článok 14.2 druhý pododsek štatútu.^[52]

Zaručenie trvania funkčného obdobia a dôvody na uvoľnenie z funkcie členov orgánov NCB s rozhodovacími právomocami, iných ako guvernéra, ktorí sa zúčastňujú na výkone úloh súvisiacich s ESCB

Uplatnenie rovnakých pravidiel pre zaručenie trvania funkčného obdobia guvernéra a pre jeho uvoľnenie z funkcie na ostatných členov orgánov NCB s rozhodovacími právomocami, ktorí sa zúčastňujú na výkone úloh súvisiacich s ESCB, zabezpečuje aj personálnu nezávislosť týchto osôb.^[53] V článku 130 zmluvy a článku 7 štatútu sa uvádzajú členovia orgánov NCB s rozhodovacími právomocami, a nie výslovne guvernéri. Týka sa to najmä prípadu, keď guvernér je medzi svojimi kolegami s rovnakým hlasovacím právom prvým medzi rovnými, alebo keď sa títo ostatní členovia zúčastňujú na výkone úloh súvisiacich s ESCB.

Právo na súdne preskúmanie

Guvernéri, ako aj ostatní členovia orgánov NCB s rozhodovacími právomocami musia mať právo predložiť akékoľvek rozhodnutie o svojom uvoľnení z funkcie na posúdenie nezávislému súdu, aby sa obmedzila politicky motivovaná voľnosť uváženia pri hodnotení dôvodov takéhoto rozhodnutia.

V článku 14.2 štatútu sa ustanovuje, že guvernér, ktorý bol odvolaný zo svojej funkcie, môže predložiť takéto rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskej únie. Súdny dvor Európskej únie má právomoc zrušiť vnútroštátne rozhodnutie o odvolaní guvernéra z funkcie, ak dospeje k záveru, že je v rozpore s právom Únie.

Na základe článku 130 zmluvy a článku 7 štatútu by vnútroštátne právne predpisy mali ustanoviť právo na súdne preskúmanie vnútroštátnymi súdmi v prípade rozhodnutia o odvolaní členov orgánov NCB s rozhodovacími právomocami (iných ako guvernéra), ktorí sa zúčastňujú na výkone úloh súvisiacich s ESCB.^[54] Toto právo môže byť ustanovené buď vo všeobecných právnych predpisoch, alebo upravené vo forme osobitného ustanovenia. Aj v prípade, keď je toto právo ustanovené vo všeobecných právnych predpisoch, na zabezpečenie právnej istoty by sa žiadalo, aby takéto právo na súdne preskúmanie bolo osobitne upravené.

Ochrana pred konfliktmi záujmov

Personálna nezávislosť vyžaduje aj zabezpečenie toho, aby medzi povinnosťami členov orgánov NCB s rozhodovacími právomocami, ktorí sa zúčastňujú na výkone úloh súvisiacich s ESCB vo vzťahu k ich NCB (a guvernérov aj vo vzťahu k ECB), a inými funkciami takýchto členov orgánov s rozhodovacími právomocami nemohol vzniknúť konflikt záujmov, ktorý by mohol ohroziť ich personálnu nezávislosť.^[55] Principiálnou záležitosťou je, že členstvo v orgáne s rozhodovacími právomocami zúčastňujúcom sa na výkone úloh súvisiacich s ESCB, je nezlučiteľné s výkonom iných funkcií, ktoré by mohli viesť ku konfliktu záujmov. Členovia orgánov s rozhodovacími právomocami predovšetkým nesmú vykonávať funkciu ani mať záujem, ktorý by mohol ovplyvniť ich činnosti, či už prostredníctvom funkcie v rámci výkonnej alebo zákonodarnej moci štátu, resp. na regionálnej alebo miestnej úrovni verejnej správy, alebo prostredníctvom účasti v podnikateľských subjektoch. Osobitná pozornosť by sa mala venovať tomu, aby sa zabránilo konfliktom záujmov v prípade členov orgánov s rozhodovacími právomocami, ktorí nezastávajú výkonné funkcie.

Finančná nezávislosť

Celková nezávislosť NCB by mohla byť ohrozená, ak by táto nemohla autonómne používať dostatok finančných zdrojov na plnenie svojho mandátu, t. j. na vykonávanie úloh súvisiacich s ESCB, ktoré od nej vyžaduje zmluva a štatút.^[56]

Členské štáty nesmú dostať svoje NCB do situácie, v ktorej by na výkon ich úloh súvisiacich s ESCB alebo s Eurosystémom nemali dostatok finančných zdrojov a dostatočné čisté imanie.^[57] Bolo by to tak napríklad v prípade, ak by sa NCB zabránilo vytvárať primerané finančné zdroje vo forme rezerv na vyrovnanie strát, najmä takých, ktoré vyplývajú z operácií menovej politiky, a dotknutý členský štát by vopred nezabezpečil, aby NCB mala finančné prostriedky potrebné na znášanie finančnej záťaže vyplývajúcej z výkonu funkcie mimo pôsobnosti ESCB (ako sú napríklad prostriedky potrebné na zaplatenie kompenzácií vyplývajúcich z režimu zodpovednosti za túto funkciu) pri zachovaní jej schopnosti účinne a nezávisle plniť úlohy ESCB.^[58] Treba poznamenať, že články 28.1 a 30.4 štatútu umožňujú ECB vyzvať NCB na doplnenie základného imania ECB a na ďalšie odvody do devízových rezerv.^[59] V článku 33.2 štatútu sa okrem toho ustanovuje,^[60] že v prípade, ak ECB zaznamená stratu, ktorá nemôže byť v plnej miere započítaná voči všeobecnému rezervnému fondu, Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť o započítaní zostávajúcej straty voči menovému príjmu príslušného finančného roka pomerne a až do výšky súm pridelených jednotlivým NCB. Zásada finančnej nezávislosti znamená, že dodržiavanie týchto ustanovení vyžaduje, aby NCB bola schopná nerušene vykonávať svoje funkcie.

Z vyššie uvedených dôvodov zahŕňa finančná nezávislosť aj požiadavku, aby NCB mala vždy dostačujúci objem kapitálu. Je najmä potrebné vyhýbať sa situáciám, v ktorých čisté imanie NCB nedosahuje po dlhší čas úroveň upísaného základného imania, alebo je dokonca záporné, vrátane situácií, v ktorých sa straty prevyšujúce úroveň základného imania a rezerv prenášajú do ďalšieho obdobia.^[61] Každá z týchto situácií môže mať negatívny dosah na schopnosť NCB vykonávať jej úlohy súvisiace s ESCB. Takáto situácia môže mať navyše vplyv na dôveryhodnosť menovej politiky Eurosystému. Ak by preto došlo k poklesu čistého imania pod úroveň upísaného základného imania, alebo ak by čisté imanie dokonca dosiahlo zápornú hodnotu, príslušný členský štát by mal v primeranom časovom období poskytnúť NCB patričný objem kapitálu aspoň do úrovne upísaného základného imania tak, aby sa dosiahol súlad so zásadou finančnej nezávislosti. Vo vzťahu k ECB uznala dôležitosť tejto otázky už Rada, keď prijala rozhodnutie Rady ES č. 1009/2000 z 8. mája 2000 o zvýšení základného kapitálu Európskej centrálnej banky^[62]. Nariadenie umožnilo Rade guvernérov ECB, aby rozhodla o skutočnom zvýšení základného imania ECB s cieľom udržať primerané základné imanie potrebné na uskutočňovanie operácií ECB;^[63] NCB by mali byť schopné toto rozhodnutie po finančnej stránke zabezpečiť.

Koncepcia finančnej nezávislosti by sa mala hodnotiť z hľadiska toho, či je akákoľvek tretia osoba schopná priamo alebo nepriamo uplatňovať vplyv nielen na úlohy NCB súvisiace s ESCB, ale aj na jej schopnosť vykonávať svoj mandát finančne z hľadiska primeraných finančných zdrojov. V tejto súvislosti sú osobitne dôležité nižšie uvedené aspekty finančnej nezávislosti.^[64] Ide o charakteristické znaky finančnej nezávislosti v oblastiach, v ktorých sú NCB vo vzťahu k vonkajším vplyvom najviac zraniteľné.

Stanovovanie rozpočtu

Ak by nejaká tretia osoba mala právomoc určovať alebo ovplyvňovať rozpočet NCB, bolo by to nezlučiteľné s finančnou nezávislosťou, s výnimkou prípadov, keď zákon obsahuje ochrannú klauzulu v tom zmysle, že touto právomocou nie sú dotknuté finančné prostriedky potrebné na výkon úloh NCB súvisiacich s ESCB.^[65]

Účtovné pravidlá

Účtovníctvo by sa malo viesť podľa všeobecných účtovných pravidiel alebo podľa pravidiel, ktoré určia orgány NCB s rozhodovacími právomocami. Ak sú takéto pravidlá stanovené tretími osobami, musia prinajmenšom zohľadňovať návrhy orgánov NCB s rozhodovacími právomocami.

Ročná účtovná závierka by mala byť schválená orgánmi NCB s rozhodovacími právomocami za účasti nezávislých audítorov a môže podliehať následnému schváleniu tretími osobami (napríklad vládou alebo parlamentom). Orgány NCB s rozhodovacími právomocami by mali mať možnosť rozhodovať o výpočte zisku nezávisle a odborne.

Ak činnosť NCB podlieha kontrole štátneho audítorského orgánu alebo podobného orgánu povereného kontrolou využívania verejných financií, rozsah týchto kontrol by sa mal jasne vymedziť právnym rámcom,^[66] nemala by ním byť dotknutá činnosť nezávislých externých audítorov NCB^[67] a podľa zásady inštitucionálnej nezávislosti by mal byť v súlade so zákazom dávať pokyny NCB a jej orgánom s rozhodovacou právomocou a nemal by zasahovať do úloh NCB súvisiacich s ESCB.^[68] Štátny audit by sa mal vykonávať apoliticky, nezávisle a čisto profesionálne.^[69]

Rozdelenie zisku, základné imanie národných centrálnych bánk a finančné rezervy

Pokiaľ ide o rozdeleniu zisku, štatúty NCB môžu predpisovať spôsob, ako sa má ich zisk rozdeliť. Ak takéto ustanovenia chýbajú, o rozdelení zisku by mali odborne rozhodovať orgány NCB s rozhodovacími právomocami a toto rozhodnutie by nemalo byť ponechané na voľné uváženie tretích osôb, okrem prípadov, ak výslovná ochranná klauzula stanovuje, že tým nie sú dotknuté finančné prostriedky potrebné na výkon úloh NCB súvisiacich s ESCB.^[70]

Zisk možno odviesť do štátneho rozpočtu až po vyrovnaní prípadnej neuhradenej straty z minulých rokov a po vytvorení finančných rezerv, ktoré sa považujú za potrebné na ochranu reálnej hodnoty kapitálu a aktív NCB.^[71] Dočasné legislatívne opatrenia alebo legislatívne opatrenia prijaté ad hoc, ktorými sa dávajú NCB pokyny týkajúce sa rozdelenia ich zisku, nie sú prípustné.^[72] Podobne aj zdaňovanie nerealizovaného kapitálového zisku NCB by narušilo zásadu finančnej nezávislosti.^[73]

Členský štát nesmie NCB uložiť zníženie jej základného imania bez predchádzajúceho súhlasu orgánov NCB s rozhodovacími právomocami, čím sa musí zabezpečiť zachovanie dostatočných finančných prostriedkov na plnenie jej mandátu ako člena ESCB podľa článku 127 ods. 2 zmluvy a podľa štatútu. Z rovnakého dôvodu by sa mala každá zmena a doplnenie pravidiel o rozdeľovaní zisku NCB navrhovať a rozhodovať v úzkej spolupráci s NCB, ktorá dokáže najlepšie posúdiť potrebnú úroveň svojich kapitálových rezerv.^[74] Pokiaľ ide o finančné rezervy alebo finančné zásoby pre mimoriadne prípady, NCB musia mať možnosť nezávisle vytvárať finančné rezervy na ochranu reálnej hodnoty svojho kapitálu a aktív. Členské štáty tiež nemôžu brániť NCB, aby zvyšovali svoje kapitálové rezervy na úroveň, ktorú ako členovia ESCB potrebujú na plnenie svojich úloh.^[75]

Finančná zodpovednosť za orgány dohľadu

Vo väčšine členských štátov sú orgány finančného dohľadu začlenené do NCB. Nie je to problém, ak takéto orgány podliehajú nezávislému rozhodovaniu NCB. Ak zákon ustanovuje samostatné rozhodovanie takýchto orgánov dohľadu, je dôležité zabezpečiť, aby rozhodnutia prijaté týmito orgánmi neohrozili financovanie NCB ako celku. V takýchto prípadoch by vnútroštátne právne predpisy mali umožniť, aby NCB mala konečnú kontrolu nad všetkými rozhodnutiami orgánov dohľadu, ktoré by mohli ovplyvniť nezávislosť NCB a najmä jej finančnú nezávislosť.^[76]

Autonómia v otázkach zamestnávania

Členské štáty nemôžu obmedzovať spôsobilosť NCB zamestnávať a udržať si kvalifikovaných zamestnancov, ktorí sú potrební na nezávislé vykonávanie úloh zverených NCB zmluvou a štatútom.^[77] NCB sa taktiež nemôže dostať do postavenia, v ktorom by mala obmedzenú alebo nemala žiadnu kontrolu nad svojimi zamestnancami, alebo do postavenia, v ktorom by vláda členského štátu mohla ovplyvňovať politiku NCB v otázkach zamestnávania.^[78] O každej zmene a doplnení ustanovení o odmeňovaní členov orgánov NCB s rozhodovacou právomocou a zamestnancov NCB by sa malo rozhodnúť v úzkej a účinnej spolupráci s NCB,^[79] dôsledne prihliadajúc na jej názory, s cieľom zabezpečiť, aby NCB bola nepretržite schopná nezávisle plniť svoje úlohy.^[80] Autonómia v otázkach zamestnávania zahŕňa aj záležitosti týkajúce sa dôchodkov zamestnancov. Zmeny, ktoré vedú k zníženiu odmien zamestnancov NCB, by navyše nemali zasahovať do právomocí NCB spravovať vlastné finančné zdroje vrátane peňažných prostriedkov, ktoré má NCB k dispozícii zo zníženia miezd, ktoré vypláca.^[81]

Vlastníctvo a majetkové práva

Práva tretích osôb zasahovať do majetku NCB, alebo vo vzťahu k tomuto majetku dávať NCB pokyny sú nezlučiteľné so zásadou finančnej nezávislosti.

2.2.4 Ochrana služobného tajomstva

Povinnosť zachovávať služobné tajomstvo, ktorú zamestnancom ECB a NCB, ako aj členom riadiacich orgánov ECB a NCB ukladá článok 37 štatútu, môže viesť k prijatiu podobných ustanovení v štatútoch NCB alebo v právnych predpisoch členských štátov. Prednosť práva Únie a pravidiel, ktoré sa prijímajú na jeho základe, takisto znamená, že vnútroštátne právne predpisy o prístupe tretích osôb k dokumentom by mali byť v súlade s príslušnými ustanoveniami práva Únie vrátane článku 37 štatútu a nesmú viesť k porušovaniu režimu ochrany služobného tajomstva ESCB.^[82] Prístup štátneho audítorského orgánu alebo podobného orgánu k dôverným informáciám a dokumentom NCB musí byť obmedzený na to, čo je nevyhnutné pre výkon zákonných úloh orgánu, ktorý získa informácie, a nesmie sa dotýkať nezávislosti ESCB ani režimu ochrany služobného tajomstva ESCB, ktorému podliehajú členovia orgánov NCB s rozhodovacími právomocami a zamestnanci NCB.^[83] NCB by mali zabezpečiť, aby tieto orgány dodržiavali služobné tajomstvo týkajúce sa informácií a dokumentov, ktoré im boli sprístupnené, na úrovni zodpovedajúcej úrovni uplatňovanej v NCB.

2.2.5 Zákaz menového financovania a zvýhodneného prístupu

Z hľadiska zákazu menového financovania a zákazu zvýhodneného prístupu bolo potrebné vnútroštátne právne predpisy členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004, upraviť tak, aby boli v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a štatútu a nadobudli účinnosť 1. mája 2004, vnútroštátne právne predpisy členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2007, upraviť tak, aby boli v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a štatútu a nadobudli účinnosť 1. januára 2007, a vnútroštátne právne predpisy členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2013, upraviť tak, aby boli v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a štatútu a nadobudli účinnosť 1. júla 2013. Švédsko malo vykonať potrebné úpravy tak, aby nadobudli účinnosť 1. januára 1995.

Zákaz menového financovania

Článok 123 ods. 1 zmluvy zakazuje prečerpávanie účtov či získavanie iného druhu úveru z ECB alebo z NCB v prospech inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr EÚ, ústredných vlád, regionálnych, miestnych alebo iných orgánov verejnej moci, iných subjektov spravovaných verejným právom alebo verejnoprávnych podnikov členských štátov.

Zakazuje tiež priame odkúpenie ich dlhových cenných papierov ECB alebo NCB. Zmluva obsahuje jednu výnimku z tohto zákazu menového financovania: nevzťahuje sa na úverové inštitúcie vo verejnom vlastníctve, s ktorými sa v súvislosti so zabezpečením rezerv centrálnymi bankami musí zaobchádzať rovnako ako so súkromnými úverovými inštitúciami (článok 123 ods. 2 zmluvy). Presný rozsah uplatňovania zákazu menového financovania sa bližšie upravuje v nariadení Rady (ES) č. 3603/93 z 13. decembra 1993, ktorým sa stanovujú definície na uplatňovanie zákazov uvedené v článkoch 104 a 104b ods. 1 zmluvy,^[84] podľa ktorého tento zákaz zahŕňa akékoľvek financovanie záväzkov verejného sektora voči tretím osobám.

Cieľom zákazu menového financovania je viesť členské štáty k dodržiavaniu zdravej rozpočtovej politiky vyhýbaním sa tomu, aby menové financovanie verejného deficitu (alebo prednostný prístup orgánov verejnej moci na finančné trhy) viedli k príliš vysokému zadlženiu alebo príliš vysokým deficitom členských štátov.^[85] Preto sa tento zákaz musí vykladať v širšom význame tak, aby sa zabezpečilo jeho dôsledné uplatňovanie, pričom sa zohľadnia iba určité výnimky, ktoré sú uvedené v článku 123 ods. 2 zmluvy a v nariadení (ES) č. 3603/93. Teda aj keď sa v článku 123 ods. 1 odkazuje na „úvery“, t. j. s povinnosťou splatiť poskytnuté finančné prostriedky, uvedený zákaz sa vzťahuje a fortiori na iné formy financovania, t. j. bez povinnosti splatiť poskytnuté finančné prostriedky.

Všeobecný postoj ECB, pokiaľ ide o zlučiteľnosť vnútroštátnych právnych predpisov s týmto zákazom, sa formoval predovšetkým v rámci konzultácií členských štátov s ECB o návrhoch vnútroštátnych právnych predpisov podľa článkov 127 ods. 4 a 282 ods. 5 zmluvy.^[86]

Vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa rozsahu zákazu menového financovania

Vnútroštátne právne predpisy nesmú zužovať rozsah zákazu menového financovania alebo rozširovať rámec výnimiek stanovených právom EÚ. Napríklad vnútroštátne právne predpisy, ktoré stanovujú, že NCB budú financovať finančné záväzky členského štátu voči medzinárodným finančným inštitúciám alebo voči tretím krajinám, sú nezlučiteľné so zákazom menového financovania. Výnimku ustanovuje nariadenie (ES) č. 3603/93, ktoré umožňuje, aby národné centrálne banky financovali záväzky verejného sektora voči MMF za predpokladu, že to vedie k zahraničným pohľadávkam, ktoré majú všetky charakteristiky rezervných aktív.^[87] Príslušné charakteristiky, ktoré určujú kvalitu pohľadávok ako rezervných aktív, sa týkajú ich dostupnosti na požiadanie na účely plnenia potrieb financovania platobnej bilancie a ostatných súvisiacich účelov, čo znamená, že sa musí zabezpečiť kreditná kvalita a likvidita pohľadávok.^[88]

Vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa zverujú úlohy národným centrálnym bankám

Vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa národným centrálnym bankám zverujú úlohy, nesmú viesť k financovaniu záväzkov verejného sektora voči tretím osobám. V súlade s článkom 14.4 štatútu môžu NCB vykonávať aj iné funkcie, ako sú uvedené v štatúte, pokiaľ Rada guvernérov nerozhodne, že tieto funkcie zasahujú do cieľov a úloh ESCB. Ak členský štát pridelí takúto funkciu svojej NCB, táto NCB vykonáva takúto funkciu na vlastnú zodpovednosť. Pri vymedzení zodpovednosti NCB v súvislosti s touto funkciou sú však členské štáty povinné dodržať svoje povinnosti vyplývajúce z práva Únie, najmä z článku 123 ods. 1 zmluvy.^[89]

Článok 1 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 3603/93 vymedzuje pojem „iné druhy úverov“ na účely článku 123 zmluvy ako, okrem iného, každé financovanie záväzkov verejného sektora voči tretím osobám. Dotknutá NCB preto nesmie preberať záväzky voči tretím osobám, ktoré by prípadne mohli byť záväzkom verejného sektora. Z toho vyplýva, že dotknutá NCB nesmie financovať existujúce záväzky voči tretím osobám, ktoré znášajú iné verejné orgány alebo subjekty, a skutočné financovanie záväzkov voči tretím osobám zo strany dotknutých NCB nesmie priamo vyplývať z prijatých opatrení alebo z politických rozhodnutí iných verejných orgánov alebo subjektov.^[90]

Rozdelenie zisku centrálnej banky vopred

Vnútroštátne právne predpisy nesmú vyžadovať rozdelenie zisku centrálnej banky, ktorý nebol v celom rozsahu realizovaný, zaúčtovaný a overený audítorom. Aby sa dodržal zákaz menového financovania, suma odvedená do štátneho rozpočtu podľa platných pravidiel rozdeľovania zisku nemôže byť ani čiastočne uhradená z prostriedkov rezervného základného imania NCB. Preto by pravidlá rozdeľovania zisku nemali mať vplyv na rezervné základné imanie NCB. Ak sa okrem toho aktíva NCB prevedú na štát, musia sa uhradiť v trhovej hodnote a prevod sa musí uskutočniť v tom istom čase ako úhrada.^[91]

Podobne nie je prípustné zasahovať do výkonu iných úloh Eurosystému, napríklad do správy devízových rezerv prostredníctvom zdaňovania teoretických a nerealizovaných kapitálových ziskov, keďže by to predstavovalo formu poskytnutia úveru centrálnej banky verejnému sektoru prostredníctvom rozdelenia budúcich a neistých ziskov vopred.^[92]

Prevzatie záväzkov verejného sektora

Vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa NCB ukladá prevzatie záväzkov pôvodne nezávislého verejného orgánu z dôvodu vnútroštátnej reorganizácie určitých úloh a povinností (napríklad v súvislosti s prevodom niektorých úloh v oblasti dohľadu na NCB, ktoré v minulosti vykonával štát alebo nezávislé verejné orgány alebo subjekty) bez toho, aby táto NCB bola plne chránená pred akýmikoľvek finančnými záväzkami, ktoré vyplývajú z predchádzajúcej činnosti takéhoto orgánu, by boli nezlučiteľné so zákazom menového financovania.^[93]

Vnútroštátne právne predpisy, na základe ktorých je NCB zodpovedná za plnenie úlohy, ktorá jej bola zverená podľa vnútroštátneho práva, by viedli k prevzatiu už existujúcej povinnosti voči tretím osobám a boli by nezlučiteľné so zákazom menového financovania, okrem prípadov, ak by tretím osobám, ktoré utrpeli škodu, bola poskytnutá náhrada škody v dôsledku konania NCB, t. j. porušenia pravidiel národnou centrálnou bankou, ktoré sa na ňu v tejto súvislosti vzťahujú.^[94] Okrem toho v prípade úloh, ktoré si vyžadujú zavedenie veľmi zložitých a naliehavých opatrení, akými sú napríklad reorganizácia alebo riešenie krízových situácií bánk, by vnútroštátne právne predpisy, na základe ktorých je NCB zodpovedná z dôvodu výkonu takýchto úloh, predstavovali skutočné financovanie záväzkov voči tretím osobám, ak by zodpovednosť NCB nebola obmedzená na závažné porušenia pravidiel, ktoré sa na ňu v tejto súvislosti vzťahujú.^[95]

Finančná podpora úverových a/alebo finančných inštitúcií

Vnútroštátne právne predpisy, ktoré stanovujú, že NCB môže, hoci aj nezávisle a na základe vlastného uváženia, poskytovať finančné prostriedky insolventným úverovým a/alebo iným finančným inštitúciám, by boli nezlučiteľné so zákazom menového financovania.

To isté by platilo, ak by Eurosystém financoval úverovú inštitúciu, ktorá bola rekapitalizovaná, s cieľom obnovy jej platobnej schopnosti, a to priamym umiestnením dlhových nástrojov vydávaných štátom v prípade, že neexistujú alternatívne zdroje financovania na trhu (ďalej len „rekapitalizačné dlhopisy“), a ak by sa takéto dlhopisy mali používať ako zábezpeka. V takomto prípade, ak je úverová inštitúcia rekapitalizovaná štátom prostredníctvom priameho umiestnenia rekapitalizačných dlhopisov, by následné použitie rekapitalizačných dlhopisov ako zábezpeky v operáciách centrálnej banky na podporu likvidity prispelo k obavám z hľadiska zákazu menového financovania.^[96] Pomoc v podobe núdzovej likvidity, ktorú NCB poskytuje nezávisle a na základe vlastného uváženia solventnej úverovej inštitúcii na základe zábezpeky v podobe štátnej záruky, musí spĺňať tieto kritériá: i) musí sa zabezpečiť, aby bol úver poskytnutý zo strany NCB čo najskôr splatný; ii) musia byť ohrozené aspekty systémovej stability; iii) nesmú existovať pochybnosti o platnosti a vymožiteľnosti štátnej záruky z hľadiska príslušného vnútroštátneho práva a iv) nesmú existovať pochybnosti o ekonomickej primeranosti štátnej záruky, ktorá by sa mala vzťahovať tak na istinu úveru, ako aj na úroky z neho plynúce.^[97]

Finančná podpora fondov alebo mechanizmov financovania na riešenie krízových situácií a systémov ochrany vkladov alebo systémov náhrad pre investorov

So zákazom menového financovania nie je zlučiteľné, ak národná centrálna banka financuje fond na riešenie krízových situácií alebo fond na ochranu vkladov, ktoré sa kvalifikujú ako „subjekty spravované verejným právom“ v zmysle článku 123 ods. 1 zmluvy. Subjekt je „spravovaný verejným právom“, ak má všetky tieto charakteristické znaky: a) je zriadený na osobitný účel uspokojovania potrieb vo všeobecnom záujme, ktorý nemá priemyselnú alebo komerčnú povahu; b) má právnu subjektivitu a c) je do veľkej miery závislý od subjektov verejného sektora uvedených v článku 123 ods. 1 zmluvy. Subjekt sa považuje za do veľkej miery závislý od týchto subjektov verejného sektora, ak je z väčšej časti financovaný týmito subjektmi; alebo jeho riadenie podlieha ich dohľadu; alebo má správnu, riadiacu alebo dozornú radu, v ktorej viac ako polovicu členov menujú tieto subjekty.^[98]

Aj keď sa financovanie neposkytuje „subjektu spravovanému verejným právom“, financovanie akéhokoľvek fondu alebo mechanizmu financovania na riešenie krízových situácií nie je v súlade so zákazom menového financovania.^[99] Ak je NCB orgánom na riešenie krízových situácií, za žiadnych okolností by na seba nemala preberať záväzky alebo financovať záväzky preklenovacej inštitúcie alebo subjektu pre správu aktív.^[100] Vnútroštátne právne predpisy by mali preto jasne ustanoviť, že národná centrálna banka nepreberie ani nebude financovať záväzky týchto subjektov.^[101]

Smernica o systémoch ochrany vkladov^[102] a smernica o systémoch náhrad pre investorov^[103] ustanovujú, že náklady na financovanie systémov ochrany vkladov a systémov náhrad pre investorov musia znášať samotné úverové inštitúcie, resp. investičné spoločnosti. S výnimkou prípadov financovania „subjektu spravovaného verejným právom“, vnútroštátne právne predpisy, ktoré ustanovujú, že NCB budú financovať vnútroštátny systém ochrany vkladov pre úverové inštitúcie alebo vnútroštátny systém investičných náhrad pre investičné spoločnosti, by boli zlučiteľné so zákazom menového financovania len vtedy, ak by takéto financovanie malo krátkodobý charakter, riešili by sa ním naliehavé situácie, boli by ohrozené aspekty systémovej stability a rozhodnutia by boli ponechané na voľné uváženie NCB.^[104] Podpora systému ochrany vkladov centrálnou bankou by predovšetkým nemala mať charakter systematického predfinancovávania.^[105]

Funkcia fiškálneho zástupcu

Článok 21.2 štatútu ustanovuje, že „ECB a národné centrálne banky môžu „pôsobiť ako finanční zástupcovia“ v prospech „inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie, ústredných vlád, iných orgánov štátnej, regionálnej a miestnej správy, iných orgánov a podnikov spravovaných verejným právom členských štátov“. Účelom článku 21.2 štatútu je upraviť, aby NCB po prenose právomoci v oblasti menovej politiky na Eurosystém mohli pokračovať v poskytovaní služby fiškálneho zástupcu, ktorú tradične poskytujú vládam a iným verejným subjektom bez toho, aby porušili zákaz menového financovania. Nariadenie (ES) č. 3603/93 navyše ustanovuje tieto výslovné a presne koncipované výnimky zo zákazu menového financovania, ktoré sa týkajú funkcie fiškálneho zástupcu: i) denné úvery v prospech verejného sektora sú povolené, ak sa obmedzujú na jeden deň a ak nie je možné predĺženie;^[106] ii) vykonanie platby v prospech účtu verejného sektora predtým, ako sa zaúčtuje na ťarchu banky, ktorá šek prepláca, je povolené, ak od prijatia šeku uplynulo pevne stanovené obdobie, ktoré zodpovedá zvyčajnému obdobiu pre inkaso šekov centrálnou bankou príslušného členského štátu za predpokladu, že akékoľvek nezinkasované šeky v obehu, ktoré môžu vzniknúť, sú výnimočné, sú vystavené na nízku sumu a vyrovnajú sa za krátke obdobie^[107] a iii) držba mincí emitovaných verejným sektorom a zaradených do aktív verejného sektora je povolená, ak suma týchto aktív neprekročí 10 % mincí v obehu.^[108]

Vnútroštátne právne predpisy upravujúce funkciu fiškálneho zástupcu by mali byť v súlade s právom EÚ vo všeobecnosti a konkrétne so zákazom menového financovania.^[109] S ohľadom na skutočnosť, že poskytovanie služieb fiškálneho zástupcu je výslovne uvedené v článku 21.2 štatútu a je legitímnou funkciou, ktorú tradične vykonávajú NCB, poskytovanie služieb fiškálneho zástupcu centrálnymi bankami je v súlade so zákazom menového financovania, pokiaľ sa takéto služby poskytujú v rámci výkonu funkcie fiškálneho zástupcu a nepredstavujú financovanie záväzkov verejného sektora vo vzťahu k tretím osobám alebo poskytovanie úverov verejnému sektoru, s výnimkami úzko vymedzenými v nariadení (ES) č. 3603/93.^[110] Vnútroštátne právne predpisy, ktoré umožňujú NCB spravovať vládne vklady a viesť vládne účty, nie sú v súvislosti s otázkou dodržania zákazu menového financovania problematické, pokiaľ neumožňujú poskytnutie úveru, vrátane denného prečerpania. Obavy týkajúce sa súladu so zákazom menového financovania by však vznikli, ak by napríklad vnútroštátne právne predpisy umožňovali úročenie vkladov alebo zostatkov bežných účtov nad trhovými hodnotami a nie na ich úrovni alebo pod ňou. Úročenie nad trhovými hodnotami fakticky predstavuje úver, čo je v rozpore s cieľom zákazu menového financovania, a mohlo by preto narušiť tento cieľ. Pre každé úročenie účtu je podstatné, aby zohľadňovalo parametre trhu, a je obzvlášť dôležité úrokovú mieru vkladov viazať s ich splatnosťou.^[111] Navyše, bezodplatné poskytovanie služieb fiškálneho zástupcu zo strany NCB nevyvoláva obavy z menového financovania, pokiaľ sú tieto služby službami fiškálneho zástupcu.^[112]

Zákaz zvýhodneného prístupu

Článok 124 zmluvy ustanovuje, že „akékoľvek opatrenie, ktoré nie je založené na dôvodoch verejného dohľadu a ktoré umožňuje zvýhodnený prístup inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie, ústredným vládam, regionálnym, miestnym alebo iným verejným orgánom, iným subjektom spravovaným verejným právom alebo verejnoprávnym podnikom členských štátov k finančným inštitúciám, je zakázané“. Podobne ako pri zákaze menového financovania je cieľom zákazu zvýhodneného prístupu viesť členské štáty k dodržiavaniu zdravej rozpočtovej politiky vyhýbaním sa tomu, aby (menové financovanie verejného deficitu alebo) prednostný prístup orgánov verejnej moci na finančné trhy viedli k príliš vysokému zadlženiu alebo príliš vysokým deficitom členských štátov.^[113]

Podľa článku 1 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 3604/93^[114] sa zvýhodneným prístupom rozumie akýkoľvek zákon, nariadenie alebo iný záväzný právny nástroj prijatý v rámci uplatňovania verejnej moci, ktorý: a) zaväzuje finančné inštitúcie, aby nadobúdali alebo držali pasíva inštitúcií alebo orgánov spoločenstva, centrálnych vlád, regionálnych, miestnych alebo iných verejných orgánov, iných orgánov, ktorých činnosť upravuje verejné právo, alebo verejných podnikov členských štátov; alebo b) poskytuje daňové výhody, z ktorých môžu mať výhodu len finančné inštitúcie, alebo finančné výhody, ktoré nie sú v súlade s princípmi trhového hospodárstva, na podporu nadobúdania alebo držania týchto pasív týmito inštitúciami.

NCB ako verejné orgány nesmú prijímať opatrenia, ktoré verejnému sektoru poskytujú zvýhodnený prístup k finančným inštitúciám, ak takéto opatrenia nie sú založené na dôvodoch obozretnosti. Okrem toho pravidlá pre mobilizáciu alebo založenie dlhových cenných papierov, ktoré prijímajú NCB, sa nesmú použiť ako prostriedok na obchádzanie zákazu zvýhodneného prístupu.^[115] Právne predpisy členských štátov v tejto oblasti nesmú zakladať takýto zvýhodnený prístup.

Článok 2 nariadenia (ES) č. 3604/93 vymedzuje pojem „ohľady obozretného podnikania“ ako také ohľady, ktoré sú premietnuté v zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach, ktoré sa zakladajú na právnych predpisoch ES alebo sú zhodné s nimi, a sú určené na podporu dobrého finančného stavu finančných inštitúcií, čo má zlepšiť stabilitu finančného systému ako celku a ochranu klientov týchto inštitúcií. Ohľady obozretného podnikania (dôvody verejného dohľadu) majú zabezpečiť, aby banky zostali solventné vo vzťahu k ich vkladateľom.^[116] V oblasti obozretného dohľadu je v sekundárnych právnych predpisoch EÚ množstvo požiadaviek na zabezpečenie spoľahlivosti úverových inštitúcií.^[117] „Úverová inštitúcia“ je vymedzená ako spoločnosť, ktorej predmetom činnosti je prijímanie vkladov alebo iných návratných peňažných prostriedkov od verejnosti a poskytovanie úverov na vlastný účet.^[118] Úverové inštitúcie, ktoré sa bežne označujú ako „banky“, potrebujú na poskytovanie služieb povolenie príslušného orgánu členského štátu.^[119]

Hoci by sa povinné minimálne rezervy mohli považovať za súčasť prudenciálnych požiadaviek, sú súčasťou prevádzkového rámca NCB a používajú sa vo väčšine ekonomík vrátane eurozóny ako nástroj menovej politiky^[120]. V tejto súvislosti sa v odseku 2 prílohy I k usmerneniu ECB/2014/60^[121] uvádza, že prvoradými cieľmi systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému sú stabilizovanie úrokových sadzieb na peňažnom trhu a vytváranie alebo zvyšovanie štrukturálneho nedostatku likvidity.^[122] ECB požaduje od úverových inštitúcií usadených v eurozóne, aby mali na účte v ich NCB požadované povinné minimálne rezervy (vo forme vkladov).^[123]

Táto správa sa zameriava na zlučiteľnosť vnútroštátnych právnych predpisov alebo pravidiel prijatých NCB a štatútov NCB so zákazom zvýhodneného prístupu ustanoveným v zmluve. Touto správou však nie je dotknuté hodnotenie, či zákony, iné právne predpisy, pravidlá alebo správne opatrenia v členských štátoch neslúžia pod zámienkou obozretnosti ako prostriedok na obchádzanie zákazu zvýhodneného prístupu. Takéto hodnotenie je nad rámec tejto správy.

2.2.6 Jednotná písomná podoba názvu euro

V článku 3 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii sa ustanovuje, že „Únia vytvorí hospodársku a menovú úniu, ktorej menou je euro“. V textoch zmlúv vo všetkých úradných jazykoch, ktoré používajú latinskú abecedu, sa euro v prvom páde jednotného čísla konzistentne vyjadruje ako „euro“. V texte písanom v gréckej abecede sa euro píše ako „ευρώ“ a v cyrilike sa euro píše ako „евро“.^[124] V súlade s tým z nariadenia Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura^[125] jasne vyplýva, že názov jednotnej meny musí byť rovnaký vo všetkých úradných jazykoch EÚ, zohľadňujúc existenciu rôznych abecied. Zmluvy teda vyžadujú, aby sa slovo „euro“ písalo v prvom páde jednotného čísla vo všetkých právnych predpisoch EÚ a vo všetkých vnútroštátnych právnych predpisoch jednotným spôsobom, pričom sa prihliada na existenciu rôznych abecied.

Vzhľadom na výlučnú právomoc EÚ určiť názov jednotnej meny sú akékoľvek odchýlky od tohto pravidla nezlučiteľné so zmluvami a mali by sa odstrániť.^[126] Aj keď táto zásada platí pre všetky vnútroštátne právne predpisy, hodnotenie uvedené v príslušných kapitolách o jednotlivých krajinách sa zameriava na štatúty NCB a právne predpisy týkajúce sa prechodu na euro.

2.2.7 Právna integrácia národných centrálnych bánk do Eurosystému

Ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov (najmä štatútov NCB, ale aj ostatných právnych predpisov), ktoré by bránili výkonu úloh súvisiacich s Eurosystémom alebo plneniu rozhodnutí ECB, sú nezlučiteľné s efektívnym fungovaním Eurosystému hneď, ako dotknutý členský štát prijme euro. Je preto potrebné upraviť vnútroštátne právne predpisy tak, aby sa zabezpečila ich zlučiteľnosť so zmluvou a štatútom, pokiaľ ide o úlohy súvisiace s Eurosystémom. Na dosiahnutie súladu s článkom 131 zmluvy bolo potrebné upraviť vnútroštátne právne predpisy tak, aby sa zabezpečila ich zlučiteľnosť ku dňu zriadenia ESCB (v prípade Švédska) a k 1. máju 2004, 1. januáru 2007 a 1. júlu 2013 (v prípade členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ k týmto dátumom). Zákonné požiadavky týkajúce sa úplnej právnej integrácie NCB do Eurosystému však musia nadobudnúť účinnosť až okamihom, keď sa táto úplná integrácia stane účinnou, t. j. dňom, keď príslušný členský štát, pre ktorý platí výnimka, prijme euro.

V tejto správe sa hodnotia tie hlavné oblasti, v ktorých by zákonné ustanovenia mohli byť prekážkou súladu NCB s požiadavkami Eurosystému. Patria sem ustanovenia, a) ktoré môžu brániť NCB zúčastňovať sa na uskutočňovaní jednotnej menovej politiky vymedzenej orgánmi ECB s rozhodovacími právomocami alebo b) ktoré môžu prekážať guvernérovi v plnení jeho povinností člena Rady guvernérov ECB alebo c) ktoré nerešpektujú výsady ECB alebo d) ktoré neuznávajú, že výlučná právomoc týkajúca sa úloh súvisiacich s ESCB v členských štátoch, ktorých menou je euro, je záväzne zverená Únii,^[127] alebo e) podľa ktorých sú NCB pri vykonávaní úloh súvisiacich s ESCB viazané rozhodnutiami vnútroštátnych orgánov, ktoré sú v rozpore s právnymi aktmi ECB. Rozlišujú sa ciele hospodárskej politiky, úlohy, finančné ustanovenia, kurzová politika a medzinárodná spolupráca. Nakoniec sa uvádzajú ostatné oblasti, v ktorých môže byť potrebné prispôsobiť štatúty NCB.

Ciele hospodárskej politiky

Úplná integrácia NCB do Eurosystému si vyžaduje, aby ciele stanovené v jej štatúte boli zlučiteľné s cieľmi ESCB, ktoré ustanovuje článok 2 štatútu. Okrem iného to znamená, že je potrebné prispôsobiť ciele stanovené v štatúte, ktoré majú „národné črty“, napríklad ak ustanovenia štatútu obsahujú povinnosť uskutočňovať menovú politiku v rámci všeobecnej hospodárskej politiky príslušného členského štátu. Navyše, druhotné ciele NCB musia byť v súlade s povinnosťou podporovať všeobecné hospodárske politiky v rámci EÚ, aby prispievali k dosahovaniu cieľov EÚ uvedených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii, čo je samo osebe cieľom bez toho, aby bolo dotknuté udržanie cenovej stability.^[128]

Úlohy

Úlohy NCB členského štátu, ktorého menou je euro, sú vzhľadom na postavenie tejto NCB ako neoddeliteľnej súčasti Eurosystému dané najmä zmluvou a štatútom. Na zabezpečenie súladu s článkom 131 zmluvy je potrebné porovnať ustanovenia o úlohách v štatútoch NCB s príslušnými ustanoveniami zmluvy a štatútu a odstrániť prípadné nezrovnalosti.^[129] Týka sa to každého ustanovenia, ktoré by po prijatí eura a po integrácii do Eurosystému vytváralo prekážku pri výkone úloh súvisiacich s ESCB, a najmä ustanovení, ktoré by nerešpektovali právomoci ESCB podľa kapitoly IV štatútu.

Vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa menovej politiky musia uznať, že menová politika EÚ sa má uskutočňovať prostredníctvom Eurosystému.^[130] Štatúty NCB môžu obsahovať ustanovenia o nástrojoch menovej politiky. Tieto ustanovenia by mali byť porovnateľné s ustanoveniami zmluvy a štatútu a prípadné nezrovnalosti sa musia odstrániť tak, aby sa zabezpečil súlad s článkom 131 zmluvy.

Monitorovanie fiškálneho vývoja je úlohou, ktorú NCB uskutočňuje pravidelne za účelom riadneho hodnotenia smerovania menovej politiky. Národné centrálne banky môžu tiež vyjadriť svoj názor na príslušný fiškálny vývoj na základe ich monitorovacej činnosti a nezávislosti ich poradenstva s cieľom prispieť k riadnemu fungovaniu európskej menovej únie. Monitorovanie fiškálneho vývoja uskutočňované NCB na účely menovej politiky by malo byť založené na plnom prístupe k všetkým významným údajom o verejných financiách. Preto by mal byť národným centrálnym bankám umožnený bezpodmienečný, včasný a automatický prístup k všetkým relevantným štatistickým údajom z oblasti verejných financií. Úlohou národných centrálnych bánk by však nemalo byť viac, ako monitorovacia činnosť, ktorá vyplýva alebo je spojená – priamo alebo nepriamo – s uskutočňovaním mandátu na výkon menovej politiky.^[131] Formálny mandát pre NCB na posúdenie prognóz a fiškálneho vývoja v sebe zahŕňa funkciu (a s tým súvisiacu zodpovednosť) v oblasti tvorby fiškálnej politiky, čo môže v sebe zahŕňať riziko oslabenia uskutočňovania mandátu Eurosystému na výkon menovej politiky a nezávislosti NCB.^[132]

V súvislosti s návrhmi vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré boli reakciou na problémy na finančných trhoch, ECB zdôraznila, že je potrebné vyhnúť sa každému narušeniu národných segmentov peňažného trhu eurozóny, keďže by to mohlo brániť uskutočňovaniu jednotnej menovej politiky. Týka sa to najmä predĺženia platnosti štátnych záruk za medzibankové vklady.^[133]

Členské štáty musia zabezpečiť, aby vnútroštátne legislatívne opatrenia na odstránenie likviditných problémov podnikateľských subjektov, napríklad opatrenia týkajúce sa ich dlhov voči finančným inštitúciám, nemali negatívny vplyv na likviditu trhu. Tieto opatrenia predovšetkým nesmú byť v rozpore so zásadou otvoreného trhového hospodárstva, ako sa uvádza v článku 3 Zmluvy o Európskej únii, lebo by to mohlo narušiť tok úverov, podstatne ovplyvniť stabilitu finančných inštitúcií a trhov a v dôsledku toho ovplyvniť plnenie úloh Eurosystému.^[134]

Vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa NCB udeľuje výlučné právo vydávať bankovky, musia uznať, že po prijatí eura má výlučné právo povoľovať vydávanie eurobankoviek Rada guvernérov ECB, podľa článku 128 ods. 1 zmluvy a článku 16 štatútu,^[135] kým právo vydávať eurobankovky patrí ECB a NCB. Vnútroštátne právne predpisy, ktoré vláde umožňujú ovplyvňovať záležitosti, ako napríklad nominálna hodnota, výroba, objem alebo sťahovanie bankoviek z obehu, sa po prijatí eura takisto musia buď zrušiť, alebo sa musí uznať právomoc ECB v oblasti eurobankoviek podľa ustanovení zmluvy a štatútu. Bez ohľadu na to, ako sú medzi vládami a NCB rozdelené právomoci v oblasti mincí, musia príslušné ustanovenia uznať, že po prijatí eura právomoc schvaľovať objem emisií euromincí patrí ECB. Členský štát nemôže považovať obeživo za dlh svojej NCB voči vláde tohto štátu, inak by bola zmarená koncepcia jednotnej meny a bolo by to v rozpore s požiadavkami na právnu integráciu do Eurosystému.^[136]

Pokiaľ ide o správu devízových rezerv,^[137] každý členský štát, ktorý prijal euro a ktorý neprevádza svoje oficiálne devízové rezervy^[138] do vlastnej NCB, porušuje zmluvu. Okrem toho, akékoľvek právo tretích osôb – napríklad vlády alebo parlamentu – ovplyvňovať rozhodnutia NCB v oblasti správy oficiálnych devízových rezerv by bolo nezlučiteľné s treťou zarážkou článku 127 ods. 2 zmluvy. NCB sú ďalej povinné poskytnúť ECB devízové rezervy pomerne k svojmu podielu na upísanom základnom imaní ECB. To znamená, že nesmú existovať žiadne právne prekážky prevodu devízových rezerv NCB do ECB.

Pokiaľ ide o štatistiku, hoci nariadenia prijaté na základe článku 34.1 štatútu v oblasti štatistiky neudeľujú žiadne práva ani neukladajú žiadne povinnosti členským štátom, ktoré neprijali euro, článok 5 štatútu, ktorý sa týka zberu štatistických informácií, sa vzťahuje na všetky členské štáty bez ohľadu na to, či prijali euro. Členské štáty, ktorých menou nie je euro, majú preto povinnosť navrhnúť a implementovať na národnej úrovni všetky opatrenia, ktoré považujú za vhodné na vykonávanie zberu štatistických informácií potrebných na plnenie požiadaviek ECB na štatistické vykazovanie^[139] a na včasnú prípravu v oblasti štatistiky, aby sa mohli stať členskými štátmi, ktorých menou je euro.^[140] Vnútroštátne právne predpisy, ktoré stanovujú rámec pre spoluprácu medzi národnými centrálnymi bankami a národnými štatistickými úradmi, by mali zabezpečiť nezávislosť národných centrálnych bánk pri výkone ich úloh v súvislosti so štatistickým rámcom ESCB.^[141]

Finančné ustanovenia

Finančné ustanovenia v štatúte obsahujú pravidlá týkajúce sa účtovníctva,^[142] auditu^[143], upisovania základného imania,^[144] prevodu devízových rezerv^[145] a rozdeľovania menového príjmu^[146]. NCB musia byť schopné plniť si svoje povinnosti, ktoré pre ne z týchto ustanovení vyplývajú, a preto sa všetky nezlučiteľné vnútroštátne ustanovenia musia zrušiť.^[147]

Kurzová politika

Vnútroštátne právne predpisy členského štátu, pre ktorý platí výnimka, môžu ustanovovať, že za kurzovú politiku daného členského štátu zodpovedá vláda a NCB sa zveruje konzultačná a/alebo výkonná úloha. Avšak v okamihu, keď členský štát prijme euro, tieto právne predpisy musia zohľadňovať skutočnosť, že zodpovednosť za kurzovú politiku eurozóny v súlade s článkami 138 a 219 zmluvy prechádza na EÚ.

Medzinárodná spolupráca

Pre prijatie eura musia byť vnútroštátne právne predpisy zlučiteľné s článkom 6.1 štatútu, ktorý ustanovuje, že o zastupovaní ESCB v oblasti medzinárodnej spolupráce týkajúcej sa úloh, ktorými je poverený Eurosystém, rozhoduje ECB. Vnútroštátne právne predpisy, ktoré NCB umožňujú zúčastňovať sa na činnosti medzinárodných menových inštitúcií, musia podmieniť takúto účasť súhlasom ECB (článok 6.2 štatútu).

Rôzne

Okrem vyššie uvedených otázok existujú v niektorých členských štátoch aj iné oblasti, v ktorých je potrebné upraviť vnútroštátne právne predpisy (napríklad v oblasti platobných a zúčtovacích systémov a výmeny informácií).

3 Stav hospodárskej konvergencie

Táto kapitola prináša horizontálny prehľad. Niektoré faktory, ktoré sú dôležité pre celkové hodnotenie, nie sú zahrnuté v tejto kapitole, ale v kapitolách 4 a 5.

Vzhľadom na náročné hospodárske podmienky sa od uverejnenia Konvergenčnej správy ECB z roku 2022 dosiahol iba obmedzený pokrok, pokiaľ ide o plnenie konvergenčných kritérií. Vo všetkých šiestich krajinách hodnotených v tejto správe je inflácia HICP nad referenčnou hodnotou, pričom v piatich krajinách je výrazne nad ňou (tabuľka 3.1). Od apríla 2022 sa dvanásťmesačné priemery diferenciálov dlhodobých úrokových mier v porovnaní s eurozónou zvýšili v jednej krajine, znížili v štyroch krajinách a zostali nezmenené v jednej krajine. Rovnako ako v roku 2022, tri krajiny nespĺňajú kritérium dlhodobej úrokovej miery, keď ich miera presahuje referenčnú hodnotu. Meny niektorých krajín hodnotených v tejto správe zaznamenali v posledných rokoch značné výkyvy voči euru. Verejné financie sa po pandémii COVID‑19 vo väčšine krajín zlepšili, keďže ich ekonomiky sa oživili a podporné pandemické opatrenia sa postupne zrušili. Vo väčšine prípadov však deficity verejných financií a pomery dlhu zostávajú nad úrovňami spred pandémie, čiastočne v dôsledku hospodárskeho vplyvu vojny Ruska proti Ukrajine a opatrení fiškálnej politiky prijatých v reakcii na následné vysoké ceny energií.

V posledných dvoch rokoch zasiahli EÚ hospodárske následky ruskej invázie na Ukrajinu, ktoré viedli k výraznému oslabeniu hospodárskej aktivity a k prudkému nárastu inflácie. Vojna Ruska proti Ukrajine od začiatku roka 2022 zaťažuje hospodársku aktivitu v hodnotených krajinách vzhľadom na súvisiacu neistotu, narušenie obchodu a dodávateľských reťazcov a zhoršenie podnikateľskej a spotrebiteľskej dôvery. Prudký nárast cien energií a komodít zároveň znížil dopyt a obmedzil výrobu. Hodnotené krajiny strednej a východnej Európy boli zvlášť výrazne zasiahnuté hospodárskym vplyvom vojny pre vysokú energetickú náročnosť ich výroby, hospodársku otvorenosť, integráciu v globálnych dodávateľských reťazcoch, obchodovanie s Ruskom a finančné expozície voči Rusku (viac v časti 3.1). Hospodársku aktivitu okrem toho zaťažilo aj sprísňovanie menovej politiky, ktoré sa vo väčšine hodnotených krajín začalo skôr ako v eurozóne. Zvlášť výrazne boli zasiahnuté Česká republika, Maďarsko a Švédsko, ktorých ekonomiky v roku 2023 celkovo klesli. V rovnakom roku bol v Poľsku zaznamenaný slabý rast, zatiaľ čo ekonomiky Bulharska a Rumunska zostali o niečo odolnejšie a rástli tempom okolo 2 %, pričom ich podporoval relatívne silný domáci dopyt.

Vo všetkých hodnotených krajinách sa v blízkej budúcnosti očakáva posilnenie hospodárskej aktivity, no na ich hospodárske vyhliadky vrhá tieň geopolitické napätie. Očakáva sa, že zmiernenie cenových tlakov a ponukových obmedzení pozorované od začiatku roka 2023 spolu so zlepšením dôvery a s odolnými trhmi práce podporia v roku 2024 oživenie hospodárstva hodnotených krajín. Hospodársku aktivitu budú zároveň naďalej tlmiť prísne podmienky financovania a neistota. Kľúčovým zdrojom neistoty je geopolitické napätie, ktoré by mohlo zhoršiť trend fragmentácie, keďže potenciálne ďalej narúša obchodné a investičné toky a zvyšuje vnímanie rizika. Hospodársky výhľad je poznačený aj stratami cenovej konkurencieschopnosti v posledných rokoch vo väčšine hodnotených krajín a neistotou týkajúcou sa vývoja inflácie.

V posledných desaťročiach dosiahli sledované krajiny strednej a východnej Európy pokrok v reálnej konvergencii k priemeru eurozóny. Od roku 1999 tieto krajiny výrazne zmenšili svoje rozdiely voči priemeru eurozóny, pokiaľ ide o reálny HDP na obyvateľa (graf 3.1). Od roku 2019 sa však proces dobiehania v niektorých krajinách zastavil alebo dokonca zvrátil, najmä v Českej republike, ktorá od konca roka 2019 do jari 2023 zaznamenala výrazné zhodnotenie reálneho výmenného kurzu. Zároveň pretrváva značná makroekonomická a finančná zraniteľnosť, ktorej rozsah sa však v jednotlivých krajinách líši. Ak sa táto zraniteľnosť nebude primerane riešiť, pravdepodobne vystaví krajiny nepriaznivým vonkajším šokom a spomalí ich pokrok v oblasti konvergencie v dlhodobom horizonte. Medzi kľúčové výzvy týkajúce sa dlhodobej reálnej konvergencie týchto krajín patria i) meniace sa a neisté geopolitické prostredie, ktoré môže ovplyvniť nielen obchodné a investičné toky v blízkej budúcnosti, ale aj formovať dlhodobé výrobné trendy; ii) zmena priemyselnej štruktúry, ktorá je zvyčajne výzvou pre krajiny prechádzajúce zo strednej na vysokú úroveň príjmov; iii) pretrvávajúci nedostatok pracovnej sily a nepriaznivý demografický vývoj, najmä odliv vysokokvalifikovaných ľudí; a iv) obmedzený pokrok v zlepšovaní kvality verejnej správy, inštitucionálnych kapacít a podnikateľského prostredia.

Graf 3.1

Reálny HDP na obyvateľa

a) V pomere k priemeru eurozóny	b) Počiatočná úroveň v roku 1999 v porovnaní s následnou zmenou v pomere k priemeru eurozóny
(index: eurozóna = 100)	(index: eurozóna = 100; os x: úroveň v roku 1999; os y: zmena úrovne v percentuálnych bodoch, 1999 – 2023)

Pokiaľ ide o kritérium cenovej stability, priemerná dvanásťmesačná miera inflácie bola nad referenčnou hodnotou 3,3 % vo všetkých šiestich krajinách hodnotených v tejto správe (graf 3.2). Bulharsko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko zaznamenali mieru inflácie výrazne nad referenčnou hodnotou, kým vo Švédsku bola inflácia mierne nad referenčnou hodnotou. Bulharsko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko vykázali aj v Konvergenčnej správe z roku 2022 mieru inflácie výrazne nad referenčnou hodnotou 4,9 % platnou v tom čase.

Graf 3.2

Inflácia HICP

(priemerná ročná percentuálna zmena)

V čase uverejnenia tejto správy sa rozhodnutie Rady EÚ o existencii nadmerného deficitu vzťahovalo na Rumunsko. Európska komisia okrem toho v júni 2024 konštatovala, že kritérium deficitu podľa Paktu stability a rastu neplnia Maďarsko a Poľsko. Po prudkom náraste počas pandémie sa rozpočtové deficity väčšinou znížili, ale v roku 2023 zostali na zvýšených úrovniach vo všetkých krajinách okrem Švédska. V porovnaní s Konvergenčnou správou z roku 2022 sa rozpočtové saldo zlepšilo v štyroch hodnotených krajinách, zatiaľ čo v Poľsku a v menšej miere aj vo Švédsku sa výrazne zhoršilo. V roku 2023 bol rozpočtový deficit nad referenčnou hodnotou v štyroch hodnotených krajinách: v Maďarsku a Rumunsku bol podstatne vyšší ako referenčná hodnota (6,7 %, resp. 6,6 % HDP), v Poľsku bol výrazne nad referenčnou hodnotou (5,1 % HDP) a v Českej republike bol vyšší ako referenčná hodnota (3,7 % HDP) (graf 3.3). Podľa hospodárskej prognózy Európskej komisie z jari 2024 sa očakáva, že v roku 2024 sa pomer deficitu k HDP zhorší v štyroch krajinách, pričom v Maďarsku, Poľsku a Rumunsku zostane nad 3-percentnou referenčnou hodnotou. Predpokladá sa, že v roku 2025 sa rozpočtové saldo zlepší v štyroch krajinách, ale v Maďarsku, Poľsku a Rumunsku bude naďalej prekračovať referenčnú hodnotu. Pokiaľ ide o kritérium dlhu, v roku 2023 bol pomer dlhu v Bulharsku aj vo Švédsku výrazne pod referenčnou hodnotou (graf 3.4). V Českej republike, Poľsku a Rumunsku bol pomer dlhu pod referenčnou hodnotou, a to medzi 40 % a 50 % HDP. Maďarsko bolo jedinou hodnotenou krajinou, ktorá mala v roku 2023 pomer dlhu verejnej správy k HDP nad referenčnou hodnotou 60 %. K dátumu uzávierky tejto správy sa rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu stále týkalo Rumunska. Tento postup pri nadmernom deficite sa začal v apríli 2020, pričom v júni 2024 Komisia zistila, že Rumunsko neprijalo účinné kroky na ukončenie situácie nadmerného deficitu. Komisia zároveň konštatovala, že kritérium deficitu verejných financií podľa Paktu stability a rastu nebolo splnené ani v Maďarsku alebo Poľsku, a to na základe ich výsledkov v roku 2023 a plánovaného deficitu na rok 2024. Komisia následne oznámila svoj zámer navrhnúť v júli 2024 Rade EÚ, aby prijala rozhodnutie podľa článku 126 ods. 6 zmluvy, ktorým sa ustanovuje existencia situácie nadmerného deficitu v Maďarsku a Poľsku.

Graf 3.3

Prebytok (+) alebo deficit (-) verejnej správy

(v % HDP)

Graf 3.4

Hrubý dlh verejnej správy

(v % HDP)

Pokiaľ ide o kritérium výmenného kurzu, v čase uverejnenia tejto správy je do mechanizmu výmenných kurzov (ERM II) zapojený len bulharský lev. Bulharský lev bol zahrnutý do ERM II od júla 2020 s centrálnou paritou 1,95583 leva za jedno euro a podlieha štandardnému fluktuačnému pásmu ±15 %. Bulharsko vstúpilo do ERM II s existujúcou menovou radou ako jednostranným záväzkom, z čoho nevyplývajú pre ECB žiadne ďalšie povinnosti. Dohoda o účasti v ERM II vychádzala z viacerých politických záväzkov prijatých bulharskými orgánmi. Počas dvojročného referenčného obdobia bulharský lev nevykazoval žiadnu odchýlku od svojej centrálnej parity. S výnimkou rumunského lei, ktorý vykazoval nízku volatilitu, boli ostatné meny nezapojené do ERM II pomerne vysoko volatilné. Česká koruna, rumunský lei a švédska koruna boli voči euru v júni 2024 slabšie ako v júni 2022. Maďarský forint sa obchodoval takmer na rovnakej úrovni a poľský zlotý sa posilnil (graf 3.5).^[148]

Graf 3.5

Bilaterálne výmenné kurzy voči euru

(index: priemer z júna 2022 = 100; denné údaje; 20. júna 2022 – 19. júna 2024)

Pokiaľ ide o konvergenciu dlhodobých úrokových mier, tri zo šiestich hodnotených krajín zaznamenali dlhodobé úrokové miery nad referenčnou hodnotou, ktorá bola 4,8 % (graf 3.6). Úrokové miery boli nad referenčnou hodnotou v Poľsku, Rumunsku a Maďarsku. Najnižšia hodnota bola zaznamenaná vo Švédsku. V Konvergenčnej správe z roku 2022 boli dlhodobé úrokové sadzby v Poľsku a Maďarsku vyššie ako referenčná hodnota, ktorá v tom čase predstavovala 2,6 %, zatiaľ čo v Rumunsku boli výrazne vyššie ako táto hodnota.

Graf 3.6

Dlhodobé úrokové miery

(v %; ročný priemer)

Pri posudzovaní plnenia konvergenčných kritérií je najdôležitejšia udržateľnosť. Konvergencia sa musí dosahovať trvalo, nielen v danom čase. Prvá dekáda hospodárskej a menovej únie (HMÚ) ukázala, že slabé základy, príliš voľné makroekonomické nastavenie, nedostatočná štatistická kapacita na úrovni krajín a príliš optimistické očakávania, pokiaľ ide o konvergenciu reálnych príjmov, predstavujú riziká nielen pre príslušné krajiny, ale aj pre bezproblémové fungovanie eurozóny ako celku. Druhé desaťročie ukázalo, že hospodárska konvergencia môže byť náročná a jej dosiahnutie môže trvať dlho, ak sú počiatočné makroekonomické nerovnováhy veľké, procesy úprav a reforiem zložité a/alebo odolnosť voči nepriaznivým šokom nízka. Riešenie týchto výziev je zodpovednosťou vnútroštátnych orgánov a je v prvom rade vo vlastnom záujme danej krajiny, no je dôležité aj pre celkovo hladké fungovanie eurozóny a najmä pre transmisiu menovej politiky. Dodržiavanie numerických konvergenčných kritérií v konkrétnom čase samo osebe nezaručuje bezproblémový a priaznivý hospodársky a finančný vývoj krajiny ako člena eurozóny v budúcnosti. Krajiny vstupujúce do eurozóny by preto mali preukázať udržateľnosť svojho konvergenčného procesu a schopnosť plniť existujúce záväzky a výzvy, ktoré predstavuje prijatie eura, so zreteľom na skutočnosť, že menová únia nie je fiškálnou úniou, a že mechanizmy rozdelenia rizika v rámci HMÚ sú preto veľmi obmedzené.

Na dosiahnutie udržateľnej konvergencie sú vo viacerých hodnotených krajinách potrebné trvalé úpravy politík. Predpoklady udržateľnej konvergencie zahŕňajú makroekonomickú stabilitu, priaznivé podnikateľské prostredie s efektívnymi hospodárskymi štruktúrami a verejnými inštitúciami a najmä zdravú rozpočtovú politiku. Pre zvládnutie makroekonomických šokov je rozhodujúci vysoký stupeň flexibility na trhu tovarov a služieb a na trhu práce. Musí existovať kultúra stability s pevne ukotvenými inflačnými očakávaniami, ktoré pomáhajú vytvoriť prostredie cenovej stability. Na zabezpečenie efektívneho využívania kapitálu a pracovnej sily v hospodárstve a na podporu produktivity a dlhodobého hospodárskeho rastu sú nevyhnutné podmienky otvoreného trhového hospodárstva s voľnou hospodárskou súťažou. Na dosiahnutie synchronizácie hospodárskych cyklov je potrebný vysoký stupeň hospodárskeho začlenenia do eurozóny. Je nevyhnutné zaviesť vhodné makroprudenciálne politiky na predchádzanie vzniku makroekonomických a finančných nerovnováh, ako je napríklad nadmerné zvyšovanie cien aktív či sociálne nákladné cykly vzostupu a pádu vo vývoji úverov. Taktiež musí existovať primeraný rámec dohľadu nad finančnými inštitúciami. V prípade krajín, pri ktorých Európska komisia v kontexte postupu pri makroekonomickej nerovnováhe vykonáva hĺbkové preskúmanie, je nevyhnutné, aby riešili identifikované nerovnováhy vo svojich ekonomikách. A napokon, dôležitým faktorom pri hospodárskej integrácii a konvergencii je sila inštitucionálneho prostredia vrátane schopnosti krajiny implementovať hospodárske úpravy a zdravé štrukturálne politiky. Balík Next Generation EU (NGEU) predstavuje jedinečnú príležitosť na urýchlenie procesu konvergencie k eurozóne, pričom pre jeho úspech má zásadný význam efektívna a účinná implementácia investičných plánov a reforiem.

3.1 Kritérium cenovej stability

Päť zo šiestich hodnotených krajín zaznamenalo v máji 2024 priemernú dvanásťmesačnú mieru inflácie výrazne nad referenčnou hodnotou 3,3 % kritéria cenovej stability. Inflácia sa v roku 2021 prudko zvýšila, a to najmä v dôsledku bázických efektov, výrazného nárastu cien energií, ponukových obmedzení spôsobených pandémiou a prudkého zvýšenia celosvetového dopytu po tovaroch. Vojna Ruska proti Ukrajine od začiatku roka 2022 zhoršila inflačné tlaky prostredníctvom vyšších cien energií a komodít a ďalších narušení už aj tak napätých dodávateľských reťazcov. Inflácia preto v roku 2022 ďalej rástla vo všetkých hodnotených krajinách, aj keď v rôznej miere, čo bolo čiastočne spôsobené domácimi politikami. Od vydania Konvergenčnej správy z roku 2022 mala inflácia vo väčšine hodnotených krajín podobný priebeh: v období od júna 2023 do mája 2024 sa výrazne zmiernila vo všetkých krajinách, no v Bulharsku, Českej republike, Maďarsku, Poľsku a Rumunsku bola vyššia než vo Švédsku, čo odráža najmä ich väčšiu zraniteľnosť voči nedávnym nepriaznivým globálnym šokom a tiež napätie na ich trhoch práce. Za týchto okolností uvedených päť krajín zaznamenalo mieru inflácie výrazne nad referenčnou hodnotou, kým vo Švédsku bola miera inflácie mierne nad referenčnou hodnotou.

Dlhodobejší cenový vývoj odzrkadľoval volatilné makroekonomické prostredie, najmä v niekoľkých posledných rokoch. V posledných desiatich rokoch sa v hodnotených krajinách výrazne líšila priemerná miera aj volatilita inflácie (graf 3.7). V tomto období bola priemerná inflácia vo všetkých hodnotených krajinách trvalo vyššia ako v eurozóne. Spočiatku, od roku 2014 do roku 2016, bola inflácia vo všetkých krajinách tlmená, najmä v dôsledku vývoja globálnych cien komodít, nízkych importovaných inflačných tlakov a – v niektorých krajinách – pretrvávajúcich voľných kapacít, zníženia regulovaných cien a nepriamych daní a posilnenia nominálneho efektívneho výmenného kurzu. Za týchto okolností došlo k značnému uvoľneniu podmienok menovej politiky. Od roku 2017 inflácia rástla v dôsledku posilnenia hospodárskej aktivity, silného domáceho dopytu, čoraz napätejších podmienok na trhu práce a rastúcich cien energií a komodít, čo v niektorých hodnotených krajinách viedlo k sprísňovaniu menovej politiky. Vypuknutie pandémie v roku 2020 viedlo v danom roku k veľkému poklesu hospodárskej aktivity. V niektorých krajinách sa inflácia spomalila, kým v iných zostala vysoká, čo odrážalo vyššie ceny potravín a služieb, ako aj napätú situáciu na trhu práce. V rokoch 2021 a 2022 došlo vo všetkých hodnotených krajinách k výraznému nárastu inflácie, a to najmä v dôsledku prudkého zvýšenia cien energií a nesúladu medzi ponukou a dopytom vyvolaného pandémiou a súvisiacimi makroekonomickými opatreniami. Od začiatku roka 2022 prispieva k posilňovaniu inflačných tlakov aj vojna Ruska proti Ukrajine. V snahe bojovať proti tomuto nárastu inflácie začala väčšina centrálnych bánk v roku 2021 výrazne zvyšovať základné úrokové sadzby, zatiaľ čo vlády zaviedli diskrečné opatrenia fiškálnej podpory na zmiernenie negatívneho vplyvu vysokej inflácie na hospodárstvo. V hodnotených krajinách boli tieto opatrenia sústredené v rokoch 2022 a 2023 a mali najmä formu zvyšovania dotácií, hlavne v súvislosti s energetickými produktmi, a v menšej miere aj zníženia nepriamych daní. Po dosiahnutí vrcholu okolo konca roka 2022/začiatku roka 2023 začala inflácia prudko klesať v dôsledku predchádzajúceho sprísnenia menovej politiky, poklesu globálnych cien energií a zmiernenia cenových tlakov a ponukových obmedzení. Vzhľadom na zmiernenie dynamiky inflácie začali centrálne banky v Českej republike, Maďarsku a Poľsku zmierňovať nastavenie menovej politiky, kým podporné fiškálne opatrenia sa postupne rušili vo všetkých hodnotených krajinách.

Graf 3.7

Dlhodobý vývoj a výhľad inflácie HICP

(ročná percentuálna zmena)

Väčšina hodnotených krajín bola zvlášť vystavená nedávnym globálnym šokom, najmä v dôsledku určitých štrukturálnych charakteristík ich ekonomík. Krajiny strednej a východnej Európy zaznamenali výrazne vyššiu mieru inflácie ako eurozóna a Švédsko, čo odráža ich zraniteľnosť voči vplyvu vojny na Ukrajine a súvisiacim geopolitickým zmenám. Po prvé, tieto krajiny zvyčajne vykazujú vyššiu energetickú náročnosť výroby ako eurozóna, najmä z dôvodu väčšej miery energeticky náročných odvetví (teda priemyselná výroba a doprava) a menšieho počtu energeticky efektívnych zariadení a budov. Po druhé, podiel energií a potravín v ich spotrebných košoch je vyšší ako v eurozóne, čo často vidieť v ekonomikách s nižšími priemernými príjmami. Po tretie, väčšina týchto ekonomík bola pred vypuknutím vojny výrazne energeticky závislá od Ruska, v dôsledku čoho boli zraniteľnejšie voči výpadkom v dodávkach energií. Po štvrté, tieto krajiny sú hlboko integrované do globálnych dodávateľských reťazcov, čo znamená väčší vplyv globálnych ponukových obmedzení. Kým vonkajšie šoky boli dôležitým faktorom počiatočného vývoja inflačných diferenciálov, významnú úlohu zohrali aj domáce faktory. Najmä podmienky na trhu práce zostali vo väčšine hodnotených krajín napäté, keď historicky nízka miera nezamestnanosti a pretrvávajúci nedostatok pracovnej sily viedli k výraznému rastu miezd (graf 3.8, panel a) (viac v časti 3.5).

Graf 3.8

Kumulatívny rast indexu HICP, nominálnych jednotkových nákladov práce a harmonizovaných ukazovateľov konkurencieschopnosti v rokoch 2014 až 2023

a) HICP a nominálne jednotkové náklady práce	b) Harmonizované ukazovatele konkurencieschopnosti založené na jednotkových nákladoch práce a deflátore HDP
(v percentuálnych bodoch; os x: kumulatívny rast HICP; os y: kumulatívny rast jednotkových nákladov práce)	(v percentuálnych bodoch; os x: kumulatívny rast harmonizovaných ukazovateľov konkurencieschopnosti založených na deflátore HDP; os y: kumulatívny rast harmonizovaných ukazovateľov konkurencieschopnosti založených na jednotkových nákladoch práce)

Hoci sa očakáva, že inflačné tlaky budú počas prognózovaného obdobia ďalej klesať, v dlhodobejšom horizonte existujú obavy o udržateľnosť inflačnej konvergencie vo väčšine hodnotených krajín. Podľa hospodárskej prognózy Európskej komisie z jari 2024 sa predpokladá, že inflácia vo všetkých hodnotených krajinách v roku 2024 oproti roku 2023 klesne tak v dôsledku pokračujúceho uvoľňovania cenových tlakov a ponukových obmedzení, ako aj predchádzajúceho sprísňovania menovej politiky. Očakáva sa však, že inflácia v Maďarsku, Poľsku a Rumunsku zostane v rokoch 2024 a 2025 zvýšená v dôsledku oživenia domáceho dopytu a vysokého rastu nákladov práce, zatiaľ čo vo Švédsku by sa mala už v roku 2024 priblížiť k cieľovej hodnote. Túto prognózu vzhľadom na súčasnú situáciu sprevádza značná neistota. Riziká ohrozujúce výhľad inflácie sú naklonené smerom nahor takmer vo všetkých hodnotených krajinách, keďže obnovené globálne ponukové obmedzenia a napätie na trhoch s energiami by mohli viesť k vyššej než očakávanej inflácii, ktorá by vzhľadom na napätie na trhoch práce mohla vyvíjať ďalší tlak na rast miezd. Pokiaľ ide o ďalší vývoj, vzhľadom na to, že HDP na obyvateľa a cenové úrovne sú vo všetkých hodnotených krajinách strednej a východnej Európy stále nižšie ako v eurozóne, proces dobiehania bude mať pravdepodobne za následok kladné inflačné diferenciály voči eurozóne, pokiaľ nedôjde k zhodnoteniu nominálnych výmenných kurzov.

Prostredie priaznivé pre udržateľnú cenovú stabilitu v krajinách, na ktoré sa vzťahuje táto správa, si vyžaduje hospodársku politiku zameranú na stabilitu, štrukturálne reformy a opatrenia na zabezpečenie finančnej stability. Vytvorenie alebo udržanie prostredia podporujúceho cenovú stabilitu bude veľmi závisieť od fungovania trhu práce. Dôležitým faktorom do budúcnosti bude, ako mzdy zareagujú na vysokú realizovanú infláciu a ako budú odrážať rast produktivity práce a zohľadňovať podmienky na trhu práce či vývoj cenovej a nákladovej konkurencieschopnosti v porovnaní s konkurenčnými krajinami (graf 3.8). Preto je potrebné neustále reformné úsilie zamerané na ďalšie zlepšenie fungovania trhu práce a trhu tovarov a služieb a na udržanie priaznivých podmienok pre hospodársky rozvoj a rast zamestnanosti. Na tento účel sú veľmi dôležité opatrenia na podporu lepšej verejnej správy a ďalšie zvyšovanie kvality inštitúcií. Vzhľadom na obmedzený manévrovací priestor v menovej politike, najmä v prípade Bulharska, ktoré sa zúčastňuje na ERM II, je nevyhnutné, aby schopnosť ekonomík udržať cenovú stabilitu, vyrovnať sa so šokmi špecifickými pre jednotlivé krajiny a vyhnúť sa vzniku makroekonomických nerovnováh podporili aj opatrenia v iných oblastiach politiky.

3.2 Kritérium rozpočtovej pozície verejnej správy

V čase uverejnenia tejto správy sa rozhodnutie Rady EÚ o existencii nadmerného deficitu naďalej vzťahovalo na Rumunsko, zatiaľ čo referenčnú hodnotu pre deficit v roku 2023 prekročili ďalšie tri krajiny. Deficit v tejto krajine prekročil v roku 2019 referenčnú hodnotu 3 % HDP a od apríla 2020 sa na Rumunsko vzťahuje postup pri nadmernom deficite. Termínom na korekciu nadmerného deficitu bol neskôr určený rok 2024. Pomer fiškálneho deficitu k HDP presiahol v roku 2023 referenčnú hodnotu v štyroch hodnotených krajinách. Deficity boli vyššie ako referenčná hodnota v Českej republike (3,7 % HDP), výrazne vyššie ako referenčná hodnota v Poľsku (5,1 % HDP) a podstatne vyššie ako referenčná hodnota v Rumunsku (6,6 % HDP) a Maďarsku (6,7 % HDP). V Bulharsku a vo Švédsku zostal deficit výrazne pod referenčnou hodnotou – na úrovni 1,9 % HDP, resp. 0,6 % HDP.

Fiškálny deficit bol v roku 2023 pod úrovňou z roku 2021 v štyroch krajinách, na ktoré sa vzťahuje táto správa, a to z dôvodu oživenia hospodárstva po pandémii a postupného rušenia opatrení fiškálnej politiky prijatých v reakcii na pandémiu. Po zvýšení nad referenčnú hodnotu 3 % vo všetkých hodnotených krajinách okrem Švédska v roku 2020, keď pandémia viedla k podstatnému zhoršeniu hospodárskej aktivity a boli prijaté fiškálne opatrenia na zmiernenie jej vplyvu, deficit zostal v roku 2021 nad referenčnou hodnotou v štyroch krajinách. V roku 2022 sa rozpočtové saldo vo väčšine krajín zlepšilo, keďže ich ekonomiky pokračovali v oživovaní a niektoré opatrenia fiškálnej podpory sa zrušili. Toto smerovanie však bolo v roku 2023 čiastočne eliminované pretrvávajúcim hospodárskym vplyvom vojny Ruska proti Ukrajine, opatreniami fiškálnej politiky prijatými v reakcii na následné vysoké ceny energií a oslabovaním hospodárskej aktivity, čo viedlo k zhoršeniu rozpočtového salda v roku 2023 v porovnaní s rokom 2022 v piatich krajinách – najmä v Poľsku, kde bol rozpočtový deficit v roku 2023 o 3,3 percentuálneho bodu vyšší ako v roku 2021.

Európska komisia prognózuje, že v roku 2024 zostane pomer deficitu k HDP nad referenčnou hodnotou 3 % v Maďarsku, Poľsku a Rumunsku. Predpokladá sa, že v roku 2024 sa saldo verejných financií zhorší v štyroch hodnotených krajinách, pričom v Maďarsku a Poľsku zostane podstatne vyššie ako referenčná hodnota a v Rumunsku podstatne vyššie ako referenčná hodnota. Zároveň sa očakáva, že v Českej republike sa vráti pod referenčnú hodnotu 3 %.

V roku 2023 bol pomer dlhu nad úrovňou 60 % HDP v Maďarsku, zatiaľ čo v ostatných hodnotených krajinách bola úroveň dlhu pod alebo výrazne pod touto referenčnou hodnotou (tabuľka 3.1 a graf 3.4). Pomer dlhu verejnej správy k HDP bol v roku 2023 v štyroch hodnotených krajinách pod úrovňou z roku 2021, a to najmä z dôvodu oživenia po pandémii. Kým pomer dlhu sa značne zvýšil v Českej republike (o 2,0 percentuálneho bodu HDP) a mierne v Rumunsku (o 0,3 percentuálneho bodu HDP), vo Švédsku klesol o 5,5 percentuálneho bodu HDP, v Poľsku o 4,0 percentuálneho bodu, v Maďarsku o 3,2 percentuálneho bodu a v Bulharsku o 0,8 percentuálneho bodu. Čo sa týka dlhodobejšieho hľadiska, v období od roku 2014 do roku 2023 sa pomer dlhu verejnej správy k HDP podstatne zvýšil v Rumunsku (o 9,7 percentuálneho bodu) a značne v Českej republike (o 2.1 percentuálneho bodu), zatiaľ čo v ostatných krajinách sa znížil.

Európska komisia predpokladá, že v roku 2024 sa pomer dlhu k HDP zvýši vo všetkých hodnotených krajinách. Očakáva sa, že pomer dlhu sa značne zvýši v Poľsku a Rumunsku a mierne v ostatných štyroch krajinách. Projekcie Komisie naznačujú, že pomer dlhu zostane v roku 2024 pod alebo výrazne pod referenčnou hodnotou 60 % vo všetkých krajinách s výnimkou Maďarska.

V júni 2024 Európska komisia zistila, že Rumunsko neprijalo účinné kroky na riešenie svojho nadmerného deficitu a že Maďarsko a Poľsko nesplnili kritérium deficitu podľa Paktu stability a rastu. Komisia 19. júna 2024 uverejnila správu vypracovanú v súlade s článkom 126 ods. 3 zmluvy na základe údajov za 12 členských štátov, vrátane Českej republiky, Maďarska a Poľska, potvrdených Eurostatom 22. apríla 2024.^[149] V správe sa konštatuje, že v roku 2023 bol rozpočtový deficit v Českej republike, Maďarsku a Poľsku vyšší a nepribližoval sa k referenčnej hodnote 3 % HDP. Okrem toho sa zistilo, že Maďarsko a Poľsko plánovali v roku 2024 deficit nad a nepribližujúci sa referenčnej hodnote. Hodnota prevyšujúca referenčnú hodnotu sa vo všetkých troch krajinách nepovažovala za výnimočnú (ako ju definuje zmluva). Neočakávalo sa, že bude dočasná v Maďarsku a Poľsku, kým v Českej republike sa očakával prechodne zvýšený deficit, keďže sa predpokladalo, že v roku 2024 a 2025 neprekročí referenčnú hodnotu. Komisia celkovo konštatovala, že kritérium deficitu nebolo splnené v Maďarsku a Poľsku, zatiaľ čo v Českej republike sa považovalo za splnené. Na základe uvedenej správy Komisia oznámila svoj zámer navrhnúť v júli 2024 Rade EÚ, aby prijala rozhodnutie podľa článku 126 ods. 6 zmluvy, ktorým sa ustanovuje existencia situácie nadmerného deficitu v Maďarsku a Poľsku. Očakáva sa, že Komisia vo svojich odporúčaniach na jeseň 2024 navrhne Rade, aby ukončila situáciu nadmerného deficitu. Komisia navyše zistila, že Rumunsko nesplnilo cieľový deficit v rámci prebiehajúceho postupu pri nadmernom deficite v roku 2023 a že fiškálne úsilie výrazne zaostávalo za odporúčaniami Rady. Na základe toho Komisia vydala odporúčanie, aby Rada vydala rozhodnutie ustanovujúce, že Rumunsko neprijalo účinné kroky v nadväznosti na odporúčanie článku 126 ods. 7 ukončiť situáciu nadmerného deficitu najneskôr do roku 2024.

Pokiaľ ide o ďalší vývoj, je nevyhnutné, aby krajiny hodnotené v tejto správe dosiahli a/alebo udržali zdravé a udržateľné fiškálne pozície. Rumunsko, na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite a v prípade ktorého Európska komisia v Monitore udržateľnosti dlhovej služby za rok 2023 zistila vysoké riziko pre strednodobú fiškálnu udržateľnosť, by malo zabezpečiť dodržiavanie pravidiel Paktu stability a rastu a malo by korigovať svoj nadmerný deficit v súlade s odporúčaním Rady EÚ.^[150] Vo všetkých sledovaných krajinách okrem Švédska deficity v roku 2023 jednoznačne prekročili deficity spred pandémie. Tieto krajiny by mali čo najskôr vrátiť svoje rozpočtové saldá pod referenčnú hodnotu 3 % alebo ich pod ňou udržať a mali by budovať rezervy potrebné na to, aby automatické stabilizátory mohli pôsobiť a zvyšovať odolnosť voči nepriaznivým otrasom. Maďarsko, ktorého pomer dlhu k HDP presahuje referenčnú hodnotu, by malo okrem toho zabezpečiť dostatočné klesanie tohto pomeru, aby sa zaistilo, že v prípade budúceho poklesu budú k dispozícii fiškálne rezervy. Všetky krajiny musia zabezpečiť súlad s revidovaným Paktom stability a rastu, v ktorom budú stanovené odporúčania na obdobie od roku 2025. Ďalšia konsolidácia by vo všeobecnosti uľahčila riešenie rozpočtových výziev súvisiacich s nepriaznivým demografickým vývojom. Silné vnútroštátne fiškálne rámce, ktoré sú plne v súlade s pravidlami EÚ a účinne sa realizujú, by mali podporovať fiškálnu konsolidáciu, obmedzovať prekračovanie verejných výdavkov a zároveň pomôcť predchádzať opätovnému vzniku makroekonomických nerovnováh. Fiškálne stratégie by mali byť celkovo v súlade s prehodnotením priorít verejných investícií, ako aj s komplexnými štrukturálnymi reformami zameranými na zvýšenie potenciálneho rastu a zamestnanosti. Na podporu hospodárskeho rozvoja a prispôsobenie prebiehajúcim štrukturálnym zmenám je potrebná efektívna a účinná realizácia programu NGEU.

3.3 Kritérium výmenného kurzu

V čase vydania tejto správy je bulharský lev jediná mena, ktorá sa zúčastňuje v ERM II. Meny ostatných hodnotených členských štátov fungujú na základe rôznych režimov výmenných kurzov.

Dňa 10. júla 2020 zúčastnené strany mechanizmu ERM II na základe vzájomnej dohody rozhodli o zahrnutí bulharského leva do mechanizmu výmenných kurzov ERM II. Mena sa tak v mechanizme ERM II zúčastňovala počas dvojročného referenčného obdobia od 20. júna 2022 do 19. júna 2024. Bulharský lev bol zahrnutý do ERM II s centrálnou paritou 1,95583 leva za euro so štandardným fluktuačným pásmom ± 15 %. Bulharsko vstúpilo do ERM II s existujúcou menovou radou ako jednostranným záväzkom, z čoho nevyplývajú pre ECB žiadne ďalšie povinnosti. Dohoda o účasti v mechanizme ERM II bola založená na celom rade politických záväzkov bulharských orgánov (z ktorých niektoré boli splnené už v čase zahrnutia leva do ERM II) s cieľom dosiahnuť vysoký stupeň udržateľnej hospodárskej konvergencie v čase prijatia eura. ECB a Európska komisia monitorujú účinnú realizáciu týchto záväzkov Bulharska prijatých po vstupe, pričom konajú v oblastiach svojej pôsobnosti v súlade so zmluvami a sekundárnou legislatívou. ECB ako orgán dohľadu a vzhľadom na jej spoločnú zodpovednosť za makroprudenciálnu politiku pozorne monitoruje plnenie záväzkov týkajúcich sa finančného sektora, teda rámca pre platobnú neschopnosť a rámca pre boj proti praniu špinavých peňazí, keďže majú potenciálny vplyv na prudenciálne aspekty. Bulharsko v súčasnosti pracuje na splnení týchto záväzkov a odporúča sa mu, aby urýchlilo svoje úsilie o splnenie položiek akčného plánu, ktorý prijala Finančná akčná skupina po zaradení Bulharska na sivý zoznam v októbri 2023. Počas referenčného obdobia lev nevykazoval žiadnu odchýlku od centrálnej parity.

Meny, ktoré sa nezúčastňujú v ERM II, sa obchodovali v režime pružného alebo riadeného plávajúceho výmenného kurzu, pričom väčšina z nich vykazovala pomerne vysoký stupeň volatility výmenného kurzu. Rumunský lei, ktorý sa obchodoval v režime riadeného plávajúceho výmenného kurzu, vykazoval nízky stupeň volatility. Ostatné meny, ktoré sa nezúčastňujú v ERM II, sa obchodovali v režimoch pružného výmenného kurzu a podliehali relatívne vysokému stupňu volatility. Česká koruna, rumunský lei a švédska koruna boli voči euru v júni 2024 slabšie ako v júni 2022. Maďarský forint sa obchodoval takmer na rovnakej úrovni a poľský zlotý sa posilnil.

3.4 Kritérium dlhodobej úrokovej miery

Tri zo šiestich hodnotených krajín zaznamenali počas referenčného obdobia priemernú dlhodobú úrokovú mieru nad referenčnou hodnotou 4,8 %. Krajiny s najnižšími priemernými dlhodobými úrokovými mierami boli Švédsko a Bulharsko, s mierami 2,5 % a 4,0 %. Česká republika tiež zaznamenala priemernú dlhodobú úrokovú mieru pod referenčnou hodnotou, na úrovni 4,2 %, zatiaľ čo Poľsko a Rumunsko mali vyššiu mieru, 5,6 % a 6,4 %. Najvyššia priemerná dlhodobá úroková miera bola zaznamenaná v Maďarsku, na úrovni 6,8 %. V roku 2022 sa dvanásťmesačné priemery dlhodobých úrokových mier naďalej zvyšovali v dôsledku rastúcich inflačných tlakov po počiatočnom šoku súvisiacom s vplyvom invázie Ruska na Ukrajinu. Zdá sa, že od začiatku roka 2023 sa dlhodobé úrokové miery vo všetkých krajinách stabilizovali alebo dokonca mierne klesli, hoci takmer vo všetkých zostali na vysokej úrovni.

Od vydania Konvergenčnej správy z roku 2022 sa spready dlhodobých úrokových mier voči priemeru eurozóny znížili vo všetkých hodnotených krajinách okrem Bulharska. Napriek tomu však v jednotlivých hodnotených krajinách pretrváva značná heterogénnosť v diferenciáloch dlhodobých úrokových mier, ktorá odzrkadľuje rozdiely v ich cyklických pozíciách a v hodnotení finančnými trhmi, pokiaľ ide o citlivosť týchto krajín na vývoj vo vonkajšom a domácom prostredí vrátane vývoja rozpočtovej výkonnosti a perspektívy udržateľnej konvergencie. V máji 2024 bola dlhodobá úroková miera Bulharska 60 bázických bodov nad úrovňou eurozóny, čo predstavuje zvýšenie diferenciálu o 0,9 percentuálneho bodu v porovnaní s úrovňou na začiatku sledovaného obdobia v máji 2022. Tento vývoj je pravdepodobne spojený s rizikom krajiny vyplývajúcim z politickej nestability, keďže bankový systém Bulharska je prevažne vo vlastníctve bánk so sídlom v eurozóne a centrálna banka uplatňuje menovú radu, ktorá de facto preberá menové podmienky eurozóny. Najväčší pokles diferenciálov úrokových mier v sledovanom období zaznamenali Maďarsko, Poľsko, Česká republika a Rumunsko, a to o 1,8 až 2,9 percentuálneho bodu. Najmenej klesol diferenciál úrokových mier vo Švédsku (o 0,8 percentuálneho bodu).

3.5 Ďalšie relevantné faktory

Podľa Európskej komisie sa výrazne zvýšili obavy súvisiace s tlakmi na nákladovú konkurencieschopnosť. Komisia vo svojej Správe o mechanizme varovania na rok 2024 poukazuje najmä na výrazné zvýšenie nominálnych jednotkových nákladov práce v hodnotených krajinách strednej a východnej Európy v dôsledku veľkých kumulovaných inflačných diferenciálov a napätých trhov práce. Komisia dospela k záveru, že situácia v Maďarsku, Rumunsku a vo Švédsku si vyžaduje hĺbkové preskúmanie. Pokiaľ ide o Maďarsko, Komisia zistila, že stále existujú obavy súvisiace so silnými cenovými a nákladovými tlakmi, potrebami verejného a vonkajšieho financovania a cenami nehnuteľností na bývanie. V prípade Rumunska zistila, že obavy týkajúce sa nákladovej konkurencieschopnosti, vonkajšej udržateľnosti a deficitu verejných financií sú naďalej značné. Pokiaľ ide o Švédsko, Komisia zistila pretrvávanie obáv v súvislosti s cenami nehnuteľností na bývanie, vysokým zadlžením domácností a zadlžením podnikov. Hoci Komisia klasifikovala ostatné krajiny hodnotené v tejto správe ako krajiny bez nerovnováh, aj tie čelia viacerým problémom. Európska komisia v rámci svojho jarného balíka Európskeho semestra 2024 potvrdila, že Maďarsko a Švédsko naďalej vykazujú nerovnováhu, kým v Rumunsku sa zistila nadmerná nerovnováha po nerovnováhach zaznamenaných do roku 2023, keď pretrváva zraniteľnosť v súvislosti s vonkajšími účtami, najmä spojená s veľkým a zvyšujúcim sa deficitom verejných financií, zatiaľ čo narástli výrazné cenové a nákladové tlaky a politická odozva bola nevýrazná.

Vonkajšie pozície väčšiny hodnotených krajín sa v posledných rokoch zhoršili. Z hodnotiacej tabuľky postupu pri makroekonomickej rovnováhe vyplýva, že trojročné priemerné saldá bežného účtu sa vo väčšine hodnotených krajín v roku 2023 posunuli ďalej do záporného pásma (tabuľka 3.2). Zvýšené deficity odrážali prudký nárast cien komodít vedúci k zhoršeniu obchodných podmienok, ako aj odolný domáci dopyt a slabý dovozný dopyt hlavných obchodných partnerov. V roku 2023 bol trojročný priemerný deficit bežného účtu v Rumunsku pod dolným pásmom orientačnej prahovej hodnoty −4,0 % HDP a v Maďarsku na úrovni −4,0 %. Vo Švédsku bol nad horným pásmom orientačnej prahovej hodnoty 6,0 %.

Záporná čistá medzinárodná investičná pozícia vyjadrená podielom na HDP sa vo väčšine hodnotených krajín znížila, zostala však na vysokej úrovni. Čisté zahraničné záväzky krajín strednej a východnej Európy sú hlavne v priamych zahraničných investíciách, čo sa považuje za stabilnejšiu formu financovania. V roku 2023 čistá medzinárodná investičná pozícia prekročila orientačnú hraničnú hodnotu –35 % HDP v Maďarsku a Rumunsku. Nižšie čisté zahraničné záväzky mali Poľsko (31,5 % HDP), Česká republika (13,2 % HDP) a Bulharsko (7,6 % HDP), kým Švédsko zaznamenalo kladnú čistú medzinárodnú investičnú pozíciu (33,2 % HDP).

V rokoch 2021 až 2023 sa reálne efektívne výmenné kurzy deflované HICP a vyjadrené cenovou a nákladovou konkurencieschopnosťou zhodnotili v rôznej miere v mnohých hodnotených krajinách s výnimkou Švédska. Trojročná miera rastu jednotkových nákladov práce bola na veľmi vysokej úrovni takmer vo všetkých hodnotených krajinách. V roku 2023 prekročila orientačnú prahovú hodnotu 12 % vo všetkých krajinách okrem Švédska. V Bulharsku, Maďarsku a Rumunsku sa jednotkové náklady práce zvýšili o viac ako dvojnásobok prahovej hodnoty. Napriek zhoršeniu cenovej a nákladovej konkurencieschopnosti sa podiely na vývozných trhoch vo všetkých krajinách mierne zlepšili, a to v roku 2023 aj v horizonte viacerých rokov (napríklad vďaka rozšíreniu vývozných výrobných kapacít).

Ekonomiky hodnotených krajín zostávajú dobre integrované s eurozónou prostredníctvom obchodných a finančných väzieb. Eurozóna je hlavným obchodným a finančným partnerom všetkých hodnotených krajín (graf 3.9). V roku 2023 sa vývoz tovaru do eurozóny pohyboval približne od 40,7 % celkového vývozu vo Švédsku po 62,4 % v Českej republike. V tom istom roku sa dovoz z eurozóny pohyboval od 41,8 % celkového dovozu v Bulharsku po 55,8 % v Poľsku. Pokiaľ ide o finančné investície, podiel eurozóny na objeme vstupujúcich priamych investícií presiahol 70 % v Českej republike, Rumunsku a Poľsku, zatiaľ čo podiel eurozóny na objeme pasív portfóliových investícií bol nad touto hranicou v Bulharsku. V prípade priamych aj portfóliových investícií bol podiel na objeme zahraničných aktív investovaných v eurozóne najvyšší v Rumunsku, za ktorým nasledovala Česká republika. V bankových systémoch hodnotených krajín strednej a východnej Európy, najmä v Bulharsku, Českej republike a Rumunsku, okrem toho zohrávajú dôležitú úlohu banky vo vlastníctve finančných inštitúcií so sídlom v eurozóne. Celkovo sú hospodárske cykly všetkých hodnotených krajín naďalej vysoko synchronizované s hospodárskym cyklom eurozóny.

Graf 3.9

Obchodné a finančné prepojenia s eurozónou

a) Podiel obchodu s tovarom s eurozónou	b) Investičná pozícia v eurozóne
(percentuálny podiel na celku)	(percentuálny podiel na celku)

Od roku 2022 sa vo všetkých hodnotených krajinách spomalil rast cien nehnuteľností na bývanie. V období 2021 – 2022 sa ceny nehnuteľností na bývanie vo väčšine hodnotených krajín zvyšovali tempom, ktoré sa nezaznamenalo od obdobia pred globálnou finančnou krízou. Prudký nárast nákladov na prijaté úvery a pôžičky spolu so zhoršujúcou sa spotrebiteľskou dôverou má od roku 2022 tlmiaci vplyv na hypotekárne úvery a ceny nehnuteľností na bývanie, aj keď v jednotlivých krajinách v rôznej miere (graf 3.10, panel a). V Bulharsku a Poľsku bola korekcia na trhu s nehnuteľnosťami na bývanie relatívne mierna, zatiaľ čo ceny nehnuteľností na bývanie prudko klesli vo Švédsku, kde riziká zostávajú vysoké v dôsledku zvýšenej úrovne zadlženosti domácností a veľkej expozície bankového sektora voči nehnuteľnostiam. Vyššie úrokové sadzby zvýšili náklady na dlhovú službu najmä v krajinách, kde bol podiel hypoték s pohyblivou úrokovou sadzbou historicky vysoký, ako sú Poľsko, Rumunsko a Švédsko (graf 3.10, panel b). Pokiaľ ide o ďalší vývoj, schopnosť domácností splácať dlh by sa mohla ďalej znižovať, ak by ceny energií opäť prudko stúpli, úrokové sadzby by zostali vyššie dlhší čas, alebo by sa výrazne zhoršili podmienky na trhu práce.

Graf 3.10

Ceny nehnuteľností na bývanie a podiel hypotekárnych úverov s pohyblivou úrokovou sadzbou

a) Ceny nehnuteľností na bývanie	b) Podiel úverov na kúpu nehnuteľnosti na bývanie s pohyblivou úrokovou sadzbou
(ročná percentuálna zmena)	(percentuálny podiel na celkovej sume, priemer za obdobie 2014 – 2024)

Expozície voči devízovému riziku sa vo väčšine hodnotených krajín zvýšili, zatiaľ čo bankový sektor zostal celkovo odolný. Od roku 2022 sa výrazne zvýšil podiel podnikových úverov denominovaných v eurách (graf 3.11, panel a), najmä v Českej republike, Maďarsku a Rumunsku, čo odráža zväčšovanie diferenciálov úrokových mier voči eurozóne. Naopak, úvery domácnostiam denominované v eurách zostali vo všetkých hodnotených krajinách na relatívne nízkej úrovni. Vysoká euroizácia okrem potenciálneho znižovania účinnosti domácej menovej politiky zvyšuje zraniteľnosť finančného systému voči výkyvom výmenných kurzov, pretože by mohla viesť k nesúladu mien v súvahách súkromného sektora. Riziká pre finančnú stabilitu spojené s vyššími devízovými expozíciami, vyššími úrokovými mierami a prebiehajúcou korekciou na trhoch s nehnuteľnosťami na bývanie sú zmierňované odolnosťou bankového sektora, ktorý vo všetkých hodnotených krajinách naďalej vykazoval zdravé kapitálové pozície a rezervy likvidity, stabilný prístup k financovaniu a primeranú ziskovosť. Podiely problémových úverov okrem toho ďalej klesli a v roku 2023 dosiahli historické minimá alebo sa k nim priblížili (graf 3.11, panel b), hoci vo väčšine hodnotených krajín zostali nad úrovňou eurozóny.

Graf 3.11

Úvery denominované v eurách a problémové úvery

a) Podiel úverov nefinančným spoločnostiam denominovaných v eurách	b) Problémové úvery
(percentuálny podiel na celku)	(percentuálny podiel na celku)

Opatrenia vo finančnom sektore v hodnotených krajinách by sa mali zameriavať na to, aby tento sektor riadne prispieval k udržateľnému hospodárskemu rastu a cenovej stabilite, a opatrenia v oblasti dohľadu by mali viesť k zabezpečeniu finančne zdravého a odolného bankového systému, čo je podmienkou zapojenia do jednotného mechanizmu dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM). Príslušné vnútroštátne orgány by mali v záujme ďalšej podpory dôvery vo finančný systém naďalej zlepšovať svoje postupy v oblasti dohľadu tým, že budú okrem iného dodržiavať relevantné odporúčania príslušných medzinárodných a európskych orgánov a úzko spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu iných krajín EÚ v rámci kolégií orgánov dohľadu. Od nadobudnutia účinnosti rámca úzkej spolupráce s Българска народна банка (Bulharskou národnou bankou) v roku 2020 ECB prevzala zodpovednosť za i) priamy dohľad nad významnými inštitúciami v Bulharsku; ii) spoločné postupy pre všetky dohliadané subjekty a iii) monitorovanie dohľadu nad menej významnými inštitúciami, ktoré naďalej spadajú pod dohľad vnútroštátneho orgánu dohľadu. Od nadviazania úzkej spolupráce ECB úzko spolupracuje s Българска народна банка (Bulharskou národnou bankou) s cieľom zabezpečiť jej plynulú integráciu do SSM.

Podmienky na trhu práce zostali vo väčšine hodnotených krajín napäté. Od uverejnenia Konvergenčnej správy z roku 2022 sa miera nezamestnanosti vo väčšine hodnotených krajín mierne zvýšila, ale zostala blízko historicky najnižších hodnôt a pod úrovňou eurozóny (graf 3.12, panel a). Väčšina krajín naďalej čelila nedostatku pracovnej sily v určitých segmentoch trhu práce, čo prispelo k silnému tlaku na rast miezd. Nedostatok pracovnej sily vyplýva z menej priaznivého vývoja pracovnej sily a obyvateľstva v produktívnom veku v hodnotených krajinách strednej a východnej Európy v porovnaní s eurozónou (graf 3.12, panel b). Tieto trendy sú spôsobené migračným odlivom vysokokvalifikovaných mladých ľudí a rýchlym starnutím obyvateľstva. Medzi ďalšie štrukturálne výzvy na trhoch práce v niektorých hodnotených krajinách patrí nízka participácia na trhu práce (najmä v prípade žien) či značný nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami. Hoci napätá situácia na trhu práce predstavuje riziko zvýšenia miezd a inflácie v blízkej budúcnosti, zdá sa, že riziká mzdovo-cenovej špirály sú obmedzené vďaka celkovo ukotveným dlhodobejším inflačným očakávaniam, ktoré odrážajú vieru trhov v záväzok centrálnych bánk udržiavať cenovú stabilitu. V strednodobom horizonte predstavujú nepriaznivý demografický vývoj a štrukturálne problémy na trhoch práce pre krajiny strednej a východnej Európy veľkú výzvu pri snahe ďalej dobiehať eurozónu. Riziká sú zvlášť výrazné v Bulharsku a Rumunsku, ktorých počet obyvateľov by sa mal v nadchádzajúcom desaťročí naďalej rýchlo znižovať.

Graf 3.12

Ukazovatele trhu práce

a) Miera nezamestnanosti	b) Obyvateľstvo v produktívnom veku
(v % pracovnej sily)	(percentuálna zmena)

Ďalším dôležitým faktorom pri analýze udržateľnosti hospodárskej integrácie a konvergencie je sila inštitucionálneho prostredia. Nízka kvalita inštitúcií a slabá verejná správa môže byť spojená napríklad s nevyhovujúcim podnikateľským prostredím, neúčinnou verejnou správou, daňovými únikmi, korupciou, nedostatočnou mierou sociálneho začlenenia, nízkou mierou transparentnosti, so slabou nezávislosťou súdov a/alebo zlým prístupom k online službám. Zvýšenie kvality inštitúcií by vo väčšine hodnotených krajín pomohlo odstrániť existujúcu nepružnosť a prekážky efektívnej alokácie a využívania výrobných faktorov, a tým zlepšiť dlhodobú kapacitu hospodárskeho rastu. Akékoľvek obmedzenia rastu potenciálnej produkcie vyplývajúce zo slabého inštitucionálneho prostredia môžu oslabovať schopnosť krajiny splácať dlh a sťažovať jej hospodársku konsolidáciu. Takéto prostredie môže tiež vplývať na schopnosť krajiny zavádzať nevyhnutné politické opatrenia.

Kvalita inštitúcií a verejnej správy sú na pomerne nízkej úrovni vo všetkých hodnotených krajinách strednej a východnej Európy, najmä však v Bulharsku, Rumunsku a Maďarsku. Môže to predstavovať riziko pre odolnosť hospodárstva a udržateľnosť konvergencie. Špecifické inštitucionálne ukazovatele vo všeobecnosti potvrdzujú celkový obraz nekvalitných inštitúcií a slabej verejnej správy vo väčšine hodnotených krajín, hoci v niektorých z nich došlo v posledných desaťročiach k zlepšeniu (graf 3.13).^[151] Najväčším výzvam v tomto smere spomedzi všetkých krajín EÚ čelia Bulharsko, Rumunsko a Maďarsko. Realizácia reforiem stanovených v ich príslušných plánoch obnovy a odolnosti by pomohla posilniť právny štát a verejnú správu v týchto krajinách.

Graf 3.13

Prehľad krajín EÚ z hľadiska kvality inštitúcií

a) Celosvetové ukazovatele verejnej správy	b) Index vnímania korupcie
(index; os x: úroveň v roku 2000; os y: úroveň v roku 2022)	(index; os x: úroveň v roku 1999; os y: úroveň v roku 2023)

Na zrýchlenie hospodárskeho rastu a zvýšenie konkurencieschopnosti sú vo väčšine hodnotených krajín potrebné rozsiahle štrukturálne reformy. Rýchlejšiemu rastu produktivity by pomohlo skvalitnenie miestnych inštitúcií, verejnej správy a podnikateľského prostredia spolu s ďalším pokrokom v oblasti reformy a privatizácie štátnych podnikov a efektívneho čerpania prostriedkov EÚ. Rýchlejší rast produktivity by zasa prispel k zvýšeniu konkurencie v hlavných regulovaných odvetviach (napríklad v energetike a doprave), k zmierneniu prekážok vstupu veľmi potrebných súkromných investícií a k ich podpore.

4 Zhrnutie za jednotlivé krajiny

4.1 Bulharsko

V máji 2024 dosiahla priemerná dvanásťmesačná miera inflácie HICP v Bulharsku 5,1 %, čo je výrazne nad referenčnou hodnotou 3,3 % stanovenou pre kritérium cenovej stability. Vzhľadom na pokračujúce uvoľňovanie tlakov v cenovom reťazci a ponukových obmedzení by mala táto miera v nasledujúcich mesiacoch postupne klesať. Očakáva sa, že jadrová inflácia zostane trvalo vysoká, najmä v dôsledku silných mzdových tlakov v prostredí nedostatku pracovných síl. Jednotkové náklady práce sa v období od roku 2020 do roku 2023 zvýšili o 27,4 %, čo je výrazne nad úrovňou 9,5 % v eurozóne. V prípade Bulharska existujú obavy v súvislosti s dlhodobejšou udržateľnosťou inflačnej konvergencie. Proces dobiehania hospodársky rozvinutejších členských krajín bude mať pravdepodobne za následok kladné inflačné diferenciály voči eurozóne, keďže úroveň HDP na obyvateľa i cenová hladina v Bulharsku sú v porovnaní s eurozónou stále podstatne nižšie.

Na Bulharsko sa v súčasnosti nevzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu. Deficit rozpočtu verejnej správy v Bulharsku bol v roku 2023 na úrovni 1,9 % HDP, čo je výrazne pod referenčnou hodnotou 3 %, a jeho pomer dlhu k HDP predstavoval 23,1 %, čo je výrazne pod referenčnou hodnotou 60 %.

Počas dvojročného referenčného obdobia od 20. júna 2022 do 19. júna 2024 bol bulharský lev zapojený do mechanizmu ERM II. Počas referenčného obdobia lev nevykazoval žiadne odchýlky od centrálnej parity. Dohoda o účasti v mechanizme ERM II je založená na viacerých politických záväzkoch bulharských orgánov. Bulharsku, ktoré je v súčasnosti na ceste k splneniu záväzkov po vstupe do mechanizmu ERM II, sa odporúča, aby zintenzívnilo úsilie o implementáciu prvkov akčného plánu prijatého Finančnou akčnou skupinou (Financial Action Task Force – FATF) po tom, ako bolo v októbri 2023 zaradené na „sivý zoznam“ jurisdikcií pod zvýšeným dohľadom.

V sledovanom období od júna 2023 do mája 2024 boli dlhodobé úrokové miery v Bulharsku v priemere na úrovni 4,0 %, boli teda pod referenčnou hodnotu 4,8 % stanovenou ako konvergenčné kritérium úrokových mier. Diferenciál dlhodobých úrokových mier v Bulharsku a úrokových mier (vážených HDP) v eurozóne sa mierne znížil, pričom na konci referenčného obdobia dosiahol 0,9 percentuálneho bodu. Kapitálové trhy v Bulharsku sú naďalej menšie a oveľa menej rozvinuté ako trhy v eurozóne.

Bulharské právne predpisy sú zlučiteľné so zmluvami a so štatútom ESCB, ako sa vyžaduje podľa článku 131 zmluvy, s výhradou podmienok a výkladu uvedených v časti 7.1.

4.2 Česká republika

V máji 2024 dosiahla priemerná dvanásťmesačná miera inflácie HICP v Českej republike 6,3 %, čo je výrazne nad referenčnou hodnotou 3,3 % stanovenou ako kritérium cenovej stability. Vzhľadom na predchádzajúce sprísňovanie menovej politiky a pokračujúce uvoľňovanie tlakov v cenovom reťazci a ponukových obmedzení by mala táto miera v najbližších mesiacoch postupne klesať. Na rast inflácie bude zároveň naďalej vyvíjať tlak značný nedostatok pracovných síl. V prípade Českej republiky existujú určité obavy v súvislosti s dlhodobejšou udržateľnosťou inflačnej konvergencie. Keďže úroveň HDP na obyvateľa i cenová hladina v Českej republike sú v porovnaní s eurozónou stále relatívne nižšie, proces dobiehania hospodársky rozvinutejších členských krajín môže mať za následok kladné inflačné diferenciály voči eurozóne, pokiaľ ich nevyváži zhodnocovanie nominálneho výmenného kurzu.

Na Českú republiku sa v súčasnosti nevzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu. Deficit rozpočtu verejnej správy v Českej republike bol v roku 2023 na úrovni 3,7 % HDP, čo je nad referenčnou hodnotou 3 %, zatiaľ čo jeho pomer dlhu k HDP predstavoval 44,0 %, čo je pod referenčnou hodnotou 60 %. Európska komisia v júni 2024 vyhodnotila nadmerný deficit ako dočasný, keďže projekcie deficitu na roky 2024 a 2025 neprekračujú referenčnú hodnotu. Po zohľadnení relevantných faktorov vyhodnotila kritérium deficitu podľa Paktu stability a rastu za splnené.

Počas dvojročného referenčného obdobia od 20. júna 2022 do 19. júna 2024 sa česká koruna nezúčastňovala v mechanizme ERM II. Obchodovalo sa s ňou v rámci pružného kurzového režimu. Výmenný kurz českej koruny voči euru vykazoval počas referenčného obdobia v priemere pomerne vysokú mieru volatility. Dňa 19. júna 2024 bol výmenný kurz na úrovni 24,9100 koruny za jedno euro, t. j. koruna bola o 0,8 % slabšia ako jej priemerná úroveň v júni 2022.

V sledovanom období od júna 2023 do mája 2024 dosahovali dlhodobé úrokové miery v Českej republike v priemere 4,2 %, čo je pod referenčnou hodnotou 4,8 % stanovenou ako konvergenčné kritérium úrokových mier. Diferenciál dlhodobých úrokových mier v Českej republike a úrokových mier (vážených HDP) eurozóny mierne klesol a na konci referenčného obdobia predstavoval 1,1 percentuálneho bodu. Kapitálové trhy v Českej republike sú menšie a oveľa menej rozvinuté ako trhy v eurozóne.

České právne predpisy nespĺňajú všetky požiadavky na nezávislosť centrálnej banky, zákaz menového financovania a právnu integráciu do Eurosystému. Česká republika je členským štátom EÚ, pre ktorý platí výnimka, a preto musí splniť všetky adaptačné požiadavky stanovené v článku 131 zmluvy.

4.3 Maďarsko

V máji 2024 dosiahla priemerná dvanásťmesačná miera inflácie HICP v Maďarsku 8,4 %, čo je výrazne nad referenčnou hodnotou 3,3 % stanovenou pre kritérium cenovej stability. Vzhľadom na predchádzajúce sprísňovanie menovej politiky a pokračujúce uvoľňovanie tlakov v cenovom reťazci a ponukových obmedzení by mala táto miera v najbližších mesiacoch postupne klesať. Na rast inflácie bude zároveň naďalej vyvíjať tlak nedostatok pracovných síl a výrazné preceňovanie v sektore služieb. Jednotkové náklady práce sa v období od roku 2020 do roku 2023 zvýšili o 34,0 %, čo je výrazne nad úrovňou 9,5 % v eurozóne. V prípade Maďarska existujú obavy v súvislosti s dlhodobejšou udržateľnosťou inflačnej konvergencie. Keďže úroveň HDP na obyvateľa i cenová hladina v Maďarsku sú v porovnaní s eurozónou stále nižšie, proces dobiehania hospodársky rozvinutejších členských krajín pravdepodobne bude mať za následok kladné inflačné diferenciály voči eurozóne, pokiaľ ich nevyváži zhodnocovanie nominálneho výmenného kurzu.

Európska komisia v júni 2024 konštatovala, že Maďarsko nesplnilo kritérium deficitu podľa Paktu stability a rastu. Deficit rozpočtu verejnej správy v Maďarsku bol v roku 2023 na úrovni 6,7 % HDP, čo je podstatne nad referenčnou hodnotou 3 %, a jeho pomer dlhu k HDP predstavoval 73,5 %, čo je nad referenčnou hodnotou 60 %. V júni 2024 Komisia zistila, že Maďarsko nesplnilo kritérium deficitu podľa Paktu stability a rastu a oznámila svoj zámer navrhnúť v júli Rade, aby prijala rozhodnutie podľa článku 126 ods. 6 zmluvy, ktorým sa ustanovuje existencia situácie nadmerného deficitu v Maďarsku

Počas dvojročného referenčného obdobia od 20. júna 2022 do 19. júna 2024 sa maďarský forint nezúčastňoval v mechanizme ERM II. Obchodovalo sa s ním v rámci pružného kurzového režimu. Výmenný kurz maďarského forintu voči euru vykazoval počas referenčného obdobia v priemere veľmi vysokú mieru volatility. Dňa 19. júna 2024 bol výmenný kurz na úrovni 396,3400 forintu za jedno euro, t. j. forint sa obchodoval takmer na rovnakej úrovni (0,1 %) ako jeho priemerná úroveň v júni 2022. V júni 2020 Magyar Nemzeti Bank uzavrela s ECB dohodu o repo linke, v rámci ktorej si mohla požičať prostriedky do výšky 4 mld. € výmenou za kolaterál vysokej kvality denominovaný v eurách na pokrytie potrieb eurovej likvidity maďarských finančných inštitúcií. Táto dohoda bola v januári 2024 opäť predĺžená, takže zostala v platnosti počas celého referenčného obdobia.

V sledovanom období od júna 2023 do mája 2024 boli dlhodobé úrokové miery v Maďarsku v priemere na úrovni 6,8 %, boli teda nad referenčnou hodnotu 4,8 % stanovenou ako konvergenčné kritérium úrokových mier. Diferenciál dlhodobých úrokových mier v Maďarsku a úrokových mier (vážených HDP) v eurozóne sa výrazne zmenšil, pričom na konci referenčného obdobia dosiahol 3,7 percentuálneho bodu. Kapitálové trhy v Maďarsku sú menšie a oveľa menej rozvinuté ako trhy v eurozóne.

Maďarské právne predpisy nespĺňajú všetky požiadavky na nezávislosť centrálnej banky, zákaz menového financovania, jednotnú písomnú podobu názvu euro a právnu integráciu do Eurosystému. Maďarsko je členským štátom EÚ, pre ktorý platí výnimka, a preto musí splniť všetky adaptačné požiadavky stanovené v článku 131 zmluvy.

4.4 Poľsko

V máji 2024 dosiahla priemerná dvanásťmesačná miera inflácie HICP v Poľsku 6,1 %, čo je výrazne nad referenčnou hodnotou 3,3 % stanovenou ako kritérium cenovej stability. Vzhľadom na predchádzajúce sprísňovanie menovej politiky a pokračujúce uvoľňovanie tlakov v cenovom reťazci a ponukových obmedzení by mala táto miera v najbližších mesiacoch postupne klesať. Na rast inflácie bude zároveň naďalej vyvíjať tlak nedostatok pracovných síl. Jednotkové náklady práce sa v období od roku 2020 do roku 2023 zvýšili o 22,0 %, čo je výrazne nad úrovňou 9,5 % v eurozóne. V prípade Poľska existujú obavy v súvislosti s dlhodobejšou udržateľnosťou inflačnej konvergencie. Keďže úroveň HDP na obyvateľa i cenová hladina v Poľsku sú v porovnaní s eurozónou stále nižšie, proces dobiehania hospodársky rozvinutejších členských krajín pravdepodobne bude mať za následok kladné inflačné diferenciály voči eurozóne, pokiaľ ich nevyváži zhodnocovanie nominálneho výmenného kurzu.

Európska komisia v júni 2024 konštatovala, že Poľsko nesplnilo kritérium deficitu podľa Paktu stability a rastu. Deficit rozpočtu verejnej správy v Poľsku bol v roku 2023 na úrovni 5,1 % HDP, čo je výrazne nad referenčnou hodnotou 3 %, zatiaľ čo jeho pomer dlhu k HDP predstavoval 49,6 %, čo je pod referenčnou hodnotou 60 %. V júni 2024 Komisia zistila, že Poľsko nesplnilo kritérium deficitu podľa Paktu stability a rastu a oznámila svoj zámer navrhnúť v júli Rade, aby prijala rozhodnutie podľa článku 126 ods. 6 zmluvy, ktorým sa ustanovuje existencia situácie nadmerného deficitu v Poľsku.

Počas dvojročného referenčného obdobia od 20. júna 2022 do 19. júna 2024 sa poľský zlotý nezúčastňoval v mechanizme ERM II. Obchodovalo sa s ním v rámci pružného kurzového režimu. Výmenný kurz poľského zlotého voči euru vykazoval počas referenčného obdobia v priemere pomerne vysokú mieru volatility. Dňa 19. júna 2024 bol výmenný kurz na úrovni 4,3300 zlotého za jedno euro, t. j. zlotý bol o 6,8 % silnejší ako jeho priemerná úroveň v júni 2022. Od marca 2022 do polovice januára 2024 mal Narodowy Bank Polski s ECB dohodu o swapovej linke, v rámci ktorej si mohol požičať prostriedky do výšky 10 mld. € výmenou za zloté s cieľom pokryť možné potreby eurovej likvidity v poľskom finančnom systéme.

V sledovanom období od júna 2023 do mája 2024 dosahovali dlhodobé úrokové miery v Poľsku v priemere 5,6 %, boli teda nad referenčnou hodnotou 4,8 % stanovenou ako konvergenčné kritérium úrokových mier. Diferenciál dlhodobých úrokových mier v Poľsku a úrokových mier (vážených HDP) v eurozóne sa mierne zmenšil, pričom na konci referenčného obdobia dosiahol 2,6 percentuálneho bodu. Kapitálové trhy v Poľsku sú menšie a oveľa menej rozvinuté ako trhy v eurozóne.

Poľské právne predpisy nespĺňajú všetky požiadavky na nezávislosť centrálnej banky, ochrana služobného tajomstva, zákaz menového financovania a právnu integráciu do Eurosystému. Poľsko je členským štátom EÚ, pre ktorý platí výnimka, a preto musí splniť všetky adaptačné požiadavky stanovené v článku 131 zmluvy.

4.5 Rumunsko

V máji 2024 dosiahla priemerná dvanásťmesačná miera inflácie HICP v Rumunsku 7,6 %, čo je výrazne nad referenčnou hodnotou 3,3 % stanovenou pre kritérium cenovej stability. Vzhľadom na predchádzajúce sprísňovanie menovej politiky a pokračujúce uvoľňovanie tlakov v cenovom reťazci a ponukových obmedzení by mala táto miera v najbližších mesiacoch postupne klesať. Zároveň sa očakáva, že vzhľadom na intenzívny mzdový vývoj v prostredí nedostatku pracovných síl sa jadrová inflácia nebude výraznejšie meniť. Jednotkové náklady práce sa v období od roku 2020 do roku 2023 zvýšili o 26,7 %, čo je výrazne nad úrovňou 9,5 % v eurozóne. V prípade Rumunska existujú obavy v súvislosti s dlhodobejšou udržateľnosťou inflačnej konvergencie. Keďže úroveň HDP na obyvateľa i cenová hladina v Rumunsku sú v porovnaní s eurozónou stále nižšie, proces dobiehania hospodársky rozvinutejších členských krajín pravdepodobne bude mať za následok kladné inflačné diferenciály voči eurozóne, pokiaľ ich nevyváži zhodnocovanie nominálneho výmenného kurzu.

Rumunsko v súčasnosti podlieha postupu pri nadmernom deficite, pričom Európska komisia v júni 2024 zistila, že krajina neprijala účinné kroky. Deficit rozpočtu verejnej správy v Rumunsku bol v roku 2023 na úrovni 6,6 % HDP, čo je podstatne nad referenčnou hodnotou 3 %, zatiaľ čo jeho pomer dlhu k HDP predstavoval 48,8 %, čo je pod referenčnou hodnotou 60 %. Od apríla 2020 sa na Rumunsko vzťahuje postup pri nadmernom deficite, keďže jeho rozpočtová pozícia v roku 2019 prekročila referenčnú hodnotu 3 %. Jeho celkový deficit v roku 2023 bol oveľa vyšší ako odporúčaný cieľ. Európska komisia v júni 2024 vyhodnotila, že reakcia Rumunska bola nedostatočná, a odporučila vydať rozhodnutie Rady ustanovujúce, že Rumunsko neprijalo účinné kroky na riešenie svojho nadmerného deficitu.

Počas referenčného obdobia od 20. júna 2022 do 19. júna 2024 sa rumunský lei nezúčastňoval v mechanizme ERM II. Obchodovalo sa s ním v rámci pružného kurzového režimu s riadeným plávajúcim výmenným kurzom. Výmenný kurz rumunského lei voči euru vykazoval počas referenčného obdobia v priemere nízku mieru volatility. Dňa 19. júna 2024 bol na úrovni 4,9768 lei za jedno euro, t. j. lei bol o 0,7 % slabší ako jeho priemerná úroveň v júni 2022. Od júna 2020 do polovice januára 2024 mala Banca Naţională a României s ECB dohodu o repo linke, v rámci ktorej si mohla požičať prostriedky do výšky 4,5 mld. € výmenou za kolaterál vysokej kvality denominovaný v eurách na pokrytie potrieb eurovej likvidity rumunských finančných inštitúcií.

V sledovanom období od júna 2023 do mája 2024 boli dlhodobé úrokové miery v Rumunsku v priemere na úrovni 6,4 %, boli teda nad referenčnou hodnotu 4,8 % stanovenou ako konvergenčné kritérium úrokových mier. Diferenciál dlhodobých úrokových mier v Rumunsku a úrokových mier (vážených HDP) v eurozóne sa mierne zväčšil, pričom na konci referenčného obdobia dosiahol 3,2 percentuálneho bodu. Kapitálové trhy v Rumunsku sú oveľa menšie ako trhy v eurozóne a sú stále nedostatočne rozvinuté.

Rumunské právne predpisy nespĺňajú všetky požiadavky na nezávislosť centrálnej banky, zákaz menového financovania a právnu integráciu do Eurosystému. Rumunsko je členským štátom EÚ, pre ktorý platí výnimka, a preto musí splniť všetky adaptačné požiadavky stanovené v článku 131 zmluvy.

4.6 Švédsko

V máji 2024 dosiahla priemerná dvanásťmesačná miera inflácie HICP vo Švédsku 3,6 %, čo je nad referenčnou hodnotou 3,3 % stanovenou ako kritérium cenovej stability. V nasledujúcich mesiacoch sa predpokladá postupný pokles tejto miery vzhľadom na reštriktívne nastavenie menovej politiky, pokles cien energií a pokračujúce uvoľňovanie tlakov v cenovom reťazci. Očakáva sa, že inflácia spotrebiteľských cien sa v roku 2024 priblíži k cieľu Sveriges Riksbank na úrovni 2 % a v roku 2025 zostane v jeho blízkosti. Čo sa týka ďalšieho vývoja, menová politika Švédska a jeho inštitucionálny rámec zameraný na stabilitu by mal aj naďalej prispievať k dosahovaniu cenovej stability.

Na Švédsko sa v súčasnosti nevzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu. Deficit rozpočtu verejnej správy vo Švédsku bol v roku 2023 na úrovni 0,6 % HDP, čo je výrazne pod referenčnou hodnotou 3 %, a jeho pomer dlhu k HDP predstavoval 31,2 %, čo je výrazne pod referenčnou hodnotou 60 %. Švédsko nebolo nikdy predmetom postupu pri nadmernom deficite.

Počas dvojročného referenčného obdobia od 20. júna 2022 do 19. júna 2024 sa švédska koruna nezúčastňovala v mechanizme ERM II. Obchodovalo sa s ňou v rámci pružného kurzového režimu. Výmenný kurz švédskej koruny voči euru vykazoval počas tohto dvojročného obdobia v priemere vysokú mieru volatility. Dňa 19. júna 2024 bola koruna na úrovni 11,2140 koruny za jedno euro, t. j. koruna bola o 5,8 % slabšia ako jej priemerná úroveň v júni 2022. Počas referenčného obdobia platila medzi Sveriges Riksbank a ECB swapová dohoda, uzavretá 20. decembra 2007, umožňujúca požičať si prostriedky do výšky 10 mld. € výmenou za švédske koruny.

V sledovanom období od júna 2023 do mája 2024 dosahovali dlhodobé úrokové miery vo Švédsku v priemere 2,5 %, a zotrvali tak výrazne pod referenčnou hodnotou 4,8 % stanovenou ako konvergenčné kritérium úrokových mier. Diferenciál dlhodobých úrokových mier vo Švédsku a úrokových mier (vážených HDP) v eurozóne sa mierne znížil, pričom na konci referenčného obdobia dosiahol ‑0,7 percentuálneho bodu. Kapitálové trhy vo Švédsku sú v porovnaní s trhmi eurozóny vysoko rozvinuté.

Švédske právne predpisy nespĺňajú všetky požiadavky na nezávislosť centrálnej banky, zákaz menového financovania a právnu integráciu do Eurosystému. Švédsko je členským štátom EÚ, pre ktorý platí výnimka, a preto musí splniť všetky adaptačné požiadavky stanovené v článku 131 zmluvy. Podľa zmluvy sa na Švédsko od 1. júna 1998 vzťahuje povinnosť prijať vnútroštátne právne predpisy s cieľom integrácie do Eurosystému. Švédske orgány doposiaľ neprijali žiadne legislatívne opatrenia na odstránenie nezrovnalostí opísaných v tejto a v predchádzajúcich správach.