Čo predstavuje operačný rámec a aký je jeho účel?

13. septembra 2024

Operačný rámec je súbor nástrojov, postupov a trhových operácií, prostredníctvom ktorých sa implementuje nastavenie menovej politiky Rady guvernérov ECB. Účelom operačného rámca je riadenie krátkodobých mier peňažného trhu v úzkom súlade s menovopolitickými sadzbami, ktoré stanovuje Rada guvernérov.

Účinná transmisia menovopolitických sadzieb na peňažné trhy v konečnom dôsledku ovplyvňuje cenu úverov pre ľudí a podniky.

Ako je operačný rámec prepojený s rozhodnutiami Rady guvernérov o menovej politike?

Operačný rámec implementuje želané nastavenie menovej politiky, no nesmie doň zasahovať. Prípadné zmeny rámca sú preto nezávislé od rozhodnutí, ktoré Rada guvernérov prijíma na svojich pravidelných menovopolitických zasadaniach. Zmeny operačného rámca z marca 2024 sa týkajú spôsobu poskytovania likvidity centrálnej banky v období, keď nadbytočná likvidita v bankovom systéme, hoci v nadchádzajúcich rokoch naďalej výrazná, postupne klesá.

Rozhodnutia o nastavení menovej politiky, určované predovšetkým úrovňou kľúčových úrokových sadzieb ECB (s výnimkou prípadov, keď sú tieto sadzby na úrovni efektívnej spodnej hranice alebo v jej blízkosti), a spôsob implementácie týchto rozhodnutí sú od seba jasne oddelené. Rozhodnutia o nastavení sa riadia stratégiou menovej politiky ECB.

Prečo došlo k revízii operačného rámca?

Pred veľkou finančnou krízou vykonávala ECB menovú politiku tak, že bankám poskytovala len toľko likvidity, koľko potrebovali na pokrytie svojich potrieb, najmä v súvislosti s dopytom verejnosti po bankovkách a s inými autonómnymi faktormi (v spojitosti s faktormi likvidity mimo priamej kontroly menovej politiky ECB, ako sú napríklad vládne vklady), ako aj v súvislosti s plnením povinných minimálnych rezerv.

Od začiatku veľkej finančnej krízy však Eurosystém v dôsledku významných zmien v ekonomike, ako aj uznania efektívnej spodnej hranice kľúčových úrokových sadzieb ECB, zaviedol celý rad nových nástrojov, aby mohol naďalej plniť svoj cieľ cenovej stability. Výsledkom bola úroveň likvidity výrazne prekračujúca štrukturálne potreby bánk. Zvýšil sa tiež záujem bánk viesť likviditné rezervy nad rámec svojich bežných minimálnych potrieb, okrem iného v záujme plnenia regulačných požiadaviek. Keďže však bol objem likvidity v systéme už beztak vysoký, otázka uspokojovania likviditných potrieb bánk ustúpila do úzadia.

Keď sa v decembri 2021 začal proces normalizácie súvahy Eurosystému, úroveň likvidity, resp. rezerv vo finančnom systéme začala s určitým časovým odstupom klesať. S ďalším znižovaním objemu nadbytočnej likvidity budú musieť byť banky pri zabezpečovaní svojich potrieb likvidity čoraz aktívnejšie. Preto Rada guvernérov v reakcii na otázku prístupu bánk k likvidite v budúcnosti uskutočnila revíziu operačného rámca. Cieľom revízie bolo zabezpečiť primeranosť rámca vzhľadom na normalizáciu súvahy Eurosystému a prispôsobiť ho novému prostrediu v záujme naďalej účinnej implementácie rozhodnutí menovej politiky v budúcnosti. 

Aké sú výsledky revízie?

ECB oznámila výsledky revízie 13. marca 2024. Hlavné prvky:

• Rada guvernérov bude pokračovať v riadení nastavenia menovej politiky prostredníctvom sadzby jednodňových sterilizačných operácií (deposit facility rate – DFR). Očakáva sa, že krátkodobé miery peňažného trhu sa budú pohybovať v blízkosti sadzby DFR, pričom sa bude tolerovať určitá volatilita, pokiaľ nebude narúšať signalizáciu plánovaného nastavenia menovej politiky.
• Eurosystém bude poskytovať likviditu prostredníctvom rozsiahleho súboru nástrojov vrátane krátkodobých úverových operácií (t. j. hlavných refinančných operácií (main refinancing operations – MRO)) a trojmesačných dlhodobejších refinančných operácií (longer-term refinancing operations – LTRO), ako aj – v neskoršom štádiu – štrukturálnych dlhodobejších úverových operácií a štrukturálneho portfólia cenných papierov. Podrobnejšie informácie o štrukturálnych operáciách sú uvedené nižšie.
• Operácie MRO ako aj trojmesačné operácie LTRO sa budú naďalej realizovať formou tendrov s pevnou úrokovou sadzbou a neobmedzeným objemom pridelených prostriedkov. To znamená pružné uspokojovanie dopytu bánk po prostriedkoch v týchto operáciách, za predpokladu zloženia adekvátneho akceptovateľného kolaterálu, ktorého spektrum zostane široké.
• Operácie MRO spolu s trojmesačnými LTRO majú zohrávať ústrednú úlohu pri krytí likviditných potrieb bánk. Ich využívanie centrálnymi protistranami je neoddeliteľnou súčasťou plynulej implementácie menovej politiky.
• K 18. septembru 2024 bolo rozpätie medzi sadzbou MRO a sadzbou DFR znížené z dovtedajších 50 bázických bodov na 15 bázických bodov. Užšie rozpätie motivuje na účasť v týždňových operáciách, takže krátkodobé miery peňažného trhu by sa mali pohybovať v blízkosti sadzby DFR, a obmedzuje potenciálnu volatilitu krátkodobých mier peňažného trhu. Zároveň zachováva priestor na aktivitu na peňažnom trhu a stimuluje banky hľadať trhové možnosti financovania. Upravená bola aj sadzba jednodňových refinančných operácií (marginal lending facility – MLF), takže rozpätie medzi sadzbou MLF a sadzbou MRO zostáva nezmenené na úrovni 25 bázických bodov.

Nové štrukturálne operácie

Eurosystém zamýšľa poskytovať rezervy centrálnej banky prostredníctvom rozsiahleho súboru nástrojov s cieľom ponúkať bankám účinný, flexibilný a stabilný zdroj likvidity, a tým zároveň prispievať k finančnej stabilite. Tieto nástroje budú zahŕňať krátkodobé úverové operácie, konkrétne hlavné refinančné operácie, a trojmesačné dlhodobejšie refinančné operácie. Neskôr, keď začne súvaha Eurosystému so zreteľom na existujúce portfóliá dlhopisov opäť stabilne rásť, budú zavedené i nové štrukturálne dlhodobejšie refinančné operácie a štrukturálne portfólio cenných papierov eurozóny.

Kalibrácia štrukturálnych refinančných operácií a štrukturálneho portfólia cenných papierov sa uskutoční v súlade so zásadami oznámenými v marci 2024 a s cieľom zabrániť narušeniu nastavenia menovej politiky. Tieto operácie sa budú v podstatnej miere podieľať na krytí štrukturálnych likviditných potrieb bankového sektora vyplývajúcich z autonómnych faktorov a povinných minimálnych rezerv. Autonómne faktory a povinné minimálne rezervy vytvárajú v bankovom sektore štrukturálny deficit likvidity. Ten v súčasnosti pokrývajú existujúce dlhopisové portfóliá Eurosystému, takže v tejto fáze takéto štrukturálne operácie nie sú potrebné. S postupnou redukciou existujúcich portfólií dlhopisov nadobudnutých v rámci programov nákupu aktív v súlade s menovopolitickými rozhodnutiami Rady guvernérov však budú rezervy bánk v čoraz väčšej miere absorbované dopytom po bankovkách a ďalšími autonómnymi faktormi. V určitom bode bude musieť objem operácií menovej politiky Eurosystému opäť nepretržite rásť, aby bolo možné pokryť očakávaný rast štrukturálnych likviditných potrieb. A približne vtedy budú ako stabilný zdroj likvidity zavedené nové štrukturálne operácie. 

Ako sa štrukturálne portfólio líši od súčasných dlhopisových portfólií?

Štrukturálne portfólio je iné ako menovopolitické portfólio a slúži na iné účely. Účelom menovopolitických portfólií v rámci programu nákupu aktív (asset purchase programme – APP) a núdzového pandemického programu nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP) bolo uvoľniť nastavenie menovej politiky v čase, keď boli úrokové sadzby obmedzené efektívnou spodnou hranicou. Účel PEPP bol dvojaký, keďže tiež podporoval transmisiu menovej politiky. Cieľom štrukturálneho portfólia je poskytovať trvalým spôsobom likviditu na uspokojenie štrukturálneho dopytu bánk po rezervách. Štrukturálne operácie tak slúžia na implementáciu, a nie na riadenie nastavenia menovej politiky. Preto sa i zloženie štrukturálneho portfólia môže líšiť od zloženia menovopolitických portfólií. ECB uskutoční podrobnú analýzu koncepcie nových štrukturálnych operácií vrátane štrukturálnych dlhodobejších refinančných operácií a štrukturálneho portfólia cenných papierov.

Ako do koncepcie štrukturálnych operácií začleníte aspekty súvisiace s klimatickými zmenami?

Bez toho, aby bol dotknutý hlavný mandát ECB, bude cieľom koncepcie operačného rámca začlenenie aspektov súvisiacich s klimatickými zmenami do štrukturálnych operácií menovej politiky. Za predpokladu, že rôzne konfigurácie operačného rámca rovnako prispievajú k zabezpečovaniu účinnej implementácie nastavenia menovej politiky, operačný rámec umožní, aby ECB plnila svoj sekundárny cieľ, ktorým je podpora všeobecných hospodárskych politík Európskej únie, predovšetkým prechodu na ekologické hospodárstvo, rešpektujúc hlavný cieľ cenovej stability.

To je tiež v súlade so zámerom ECB zintenzívniť úsilie zamerané na ekologickú transformáciu a na klimatické a prírodné riziká, v zmysle oznámenia v tlačovej správe z 30. januára 2024. V rokoch 2024 a 2025 sa bude ECB zameriavať na tri oblasti: dôsledky ekologickej transformácie, fyzický vplyv klimatických zmien a úlohu prírodných rizík v hospodárstve a finančnom systéme. V tejto súvislosti bude ECB v medziach svojho mandátu so zreteľom na túto transformáciu skúmať možnosti ďalších zmien svojich nástrojov a portfólií menovej politiky.

Tieto klimatické aspekty budú súčasťou podrobnej analýzy, ktorú ECB uskutoční v rámci tvorby koncepcie nových dlhodobejších refinančných operácií a nového štrukturálneho portfólia.